Žigmund II. Druget

Erb Žigmunda II. Drugeta na fasáde kaštieľa v Humennom

Žigmund II. Druget(h) (maď. II. Drugeth Zsigmond) - (* ? - † 1684) bol posledný z humenskej zemepánskej vetvy Drugetovcov.

Vyštudoval na viedenskej univerzite, kde v roku 1676 získal doktorát. Zemplínskym županom sa stal v roku 1675, potom aj županom Užskej a Boršódskej stolice. Cisár Leopold ho poveril funkciou kráľovského komorníka. Bol zvolený tiež do komisie na úpravu práva slobôd, na vracanie kostolov evanjelikom a na úpravu hraníc s Poľskom.

Keď vypuklo povstanie kežmarského šľachtica grófa Imricha Tököliho (1683) postavil sa Žigmund Druget proti povstalcom, osnoval kongregáciu na hrade Čičva. To sa mu stalo osudným. Tököli za pomoci tureckého vojska chcel zjednať poriadok v severovýchodných stoliciach a tiahol ta so svojim vojskom. Po ceste zabral hrady Užhorod, Čičvu a Trebišov. Humenné vtedy padlo bez boja. Tökoli zhabal všetok Drugetovský majetok, samotného Žigmunda zajal, odvliekol do Košíc, kde ho roku 1684 sťali. Žigmundom Drugetom končí dlhá éra Drugetovcov v Uhorsku i v Humennom.

Žigmund nemal syna, zanechal po sebe iba tri dcéry.

Drugetovský majetok sa členil na panstvá Oppidum Humenné s 32 dedinami, oppidum Snina s kúriou a 5 dedinami, oppidum Užhorod s 28 dedinami, oppidum a hrad Trebišov s 9 dedinami. Majetky Drugetovcov prešli donáciou (darovaním) Leopolda I. na jeho dcéry.

Sninské panstvo pripadlo jeho dcére Kláre, vydatej za grófa Petra Ziči (Zichyho). V tomto manželstve sa narodilo troje detí. František, neskorší biskup v Győri, Anna Maria, ktorá sa vydala za grófa Čákiho a Terézia, manželka grófa van Dernatha. Neskôr sninské panstvo zdedila grófka Anna Mária, a pretože jej manželstvo s grófom Čákim bolo bezdetné, pripadlo v roku 1770 grófke Terézii van Dernáthovej a jej piatim synom.