Preskočiť na obsah

Život svätého Štefana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Život svätého Štefana
Legenda sancti Stephani Regis ab Hartvico Episcopo Conscripta

Prvá strana najstaršej verzie Legendy Hartviciana zachovaná v kódexe z 12. storočia uchovávanom vo Frankfurte až do roku 1814

Autor Hartvik, biskup z Győru
Pôvodný jazyk latinčina
Krajina vydania Uhorsko
Dátum 1. vydania originálu prelome 11. a 12. storočia
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner legenda

Život svätého Štefana, Legenda Hartviciana alebo Legenda sancti Stephani Regis ab Hartvico Episcopo Conscripta, je oficiálna hagiografia sv. Štefana, prvého uhorského kráľa. Zostavil ju Hartvik, biskup z Győru za vlády Kolomana I. Učeného na prelome 11. a 12. storočia na základe dvoch starších legiend svätého Štefana (Legenda maior a Legenda minor). Okrem uctievania Štefana I. dielo slúžilo politickým cieľom Kolomana voči Svätej stolici. Pápež Inocent III. schválil Legendu Hartviciana ako oficiálnu hagiografiu Štefana I. Uhorského v roku 1201.[1] Text legendy bol prevzatý aj Uhorsko-poľskou kronikou.[2]:16 Český preklad vyšiel v roku 1988 v nakladateľstve Vyšehrad,[3] slovenský preklad vyšiel v roku 1997 v nakladateľstve Rak.[4]

Štefanova pravá ruka v Bazilike svätého Štefana v Budapešti

Legenda zobrazuje počiatky kresťanstva v Uhorsku, prináša údaje o prvom ostrihomskom arcibiskupovi Sebastiánovi. Ako prvá zmieňuje Astrikovu misiu k pápežovi, ktorý mu pre Štefana daroval kráľovskú korunu určenú pôvodne poľskému kniežaťu Mieškovi. Originálny je záver legendy, kde sa hovorí o vyzdvihnutí Štefanovho tela z hrobu pri príležitosti jeho kanonizácie roku 1083 a o zázrakoch po jeho smrti. Hartvik opisuje, ako bola z hrobu vyňatá neporušená pravá ruka, uctievanie „svätej pravice“ bolo dokonca neskôr vtelené do Zlatej buly kráľa Ondreja II.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Thoroczkay 2009.
  2. HOMZA, Martin. Uhorsko-poľská kronika : nedocenený prameň k dejinám strednej Európy. Preklad Jana Balegová. 1. vyd. Bratislava : Libri Historiæ; Post Scriptum, 2009. 223 s. (Libri historiae Slovaciae. Fontes ; zv. 1; zv. 1.) ISBN 978-80-969850-4-3.
  3. Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s. S. 103-117.
  4. MARSINA, Richard. Legendy stredovekého Slovenska, Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Ed. Pavel Dvořák. 1. vyd. Budmerice : Rak, 1997. 409 s. ISBN 80-85501-08-02 Chybné ISBN. S. 61-70.