Preskočiť na obsah

Žofia Dorotea Hannoverská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žofia Dorotea Hannoverská
britská princezná a pruská kráľovná
britská princezná a pruská kráľovná
Narodenie16. marec 1687
Hannover
Úmrtie28. jún 1757 (70 rokov)
Berlín, Prusko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Žofia Dorotea Hannoverská
Žofia Hannoverská na portréte maliara Georg Wenzelaus von Knobelsdorffa

Žofia Dorotea Hannoverská (* 16. marec 1687, Hannover – † 28. jún 1757, Berlín, Prusko) bola rodom britská princezná a sobášom pruská kráľovná.

Pôvod a mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Žofia Dorotea sa narodila 16. marca 1687 ako mladšia z dvoch detí z nešťastného manželstva svojich rodičov, budúceho britského kráľa Juraja Ľudovíta Brunšvicko-Lüneburského a Žofie Dorotey z Celle. Po ich rozvode v roku 1694 boli Žofia a jej starší brat Juraj August (budúci britský kráľ Juraj II.) odtrhnutí od svojej matky, s ktorou sa už nikdy nestretli. Deti vyrastali v starostlivosti ich babičky z otcovej strany, hannoverskej kurfirstky Žofie Hannoverskej. Keď bolo Žofii Dorotee trinásť rokov, pribudol na hannoverský dvor aj ďalší vnuk Žofiin, pruský kurprinc Fridrich Viliam. Cez jeho divokú povahu spolu všetci dobre vychádzali, aj keď Fridrich Viliam často bol zbitý; svojej sesternici prejavoval náklonnosť, aj keď on jej bol ľahostajný.

Manželstvo a potomkovia

[upraviť | upraviť zdroj]

28. novembra roku 1706 sa Žofia za tohto svojho bratranca, pruského kurprinca a následníka pruského trónu Fridricha Viliama vydala; sobáš bol dohodnutý predovšetkým s prispením babičky oboch snúbencov, Žofie Hannoverskej. Fridrich Viliam po smrti svojho otca, vojvodu Fridricha (25. februára roku 1713), usadol na pruský trón ako kráľ Fridrich Viliam I.

V manželstve spolu žili dva celkom rozdielny Ľudia: intelektuálna Žofia Dorotea, milujúca hudbu, zaujímajúca sa o umenie, literatúru a módu, a sparťansky založený princ, ktorého najväčšou vášňou bola armáda a správa krajiny, ktorá sa pod jeho panovaním stala vysoko prosperujúcim štátom. Na politické záležitosti Žofia Dorotea vplyv nemala. Manželstvo kráľovského páru bolo veľmi disharmonické, plné stretov predovšetkým pre rozdielny prístup k deťom; cez tieto rozdiely sa starala Žofia Dorotea oddane o manžela v jeho chorobách.

Z manželstva vzišlo štrnásť potomkov, sedem synov a sedem dcér, štyri z nich však zomreli v útlom veku:

Od roku 1712 žila Žofia Dorotea na zámku Monbijou. Tu sa často stretávala so svojim synom Fridrichom, ktorý ju veľmi miloval a ctil a na ktorého mala veľký vplyv; mohol využívať tunajšiu knižnicu a zaoberať sa vecami, ktoré boli jeho otcovi proti mysli. Žofia Dorotea veľmi trpela tyranským prístupom manžela k synovi, ktorý sa jej po povahovej stránke veľmi podobal; dramatický vzťah otca a syna vyústil vo Fridrichov útek. Žofia Dorotea o plánovanom úteku korunného princa vedela a dostávala od neho dopisy, keď bol po nepodarenej akcii uväznený v pevnosti Küstrin.

Silný vzťah Fridricha k matke sa prejavil aj po jeho nástupe na trón v roku 1740, kedy Žofia Dorotea nebola nazývaná kráľovnou-vdovou, ale dostala titul kráľovná matka a bola naďalej prvou dámou na pruskom dvore pred Fridrichovou manželkou Alžbetou Kristínou.

Smrť, odkaz

[upraviť | upraviť zdroj]

Žofia Dorotea zomrela 28. júna 1757 na svojom zámku Monbijou. Pochovaná bola v hohenzollernskej hrobke berlínskej katedrály.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Dorotea Hannoverská na českej Wikipédii.