Žofia Dorotea Hannoverská

Žofia Dorotea Hannoverská
britská princezná a pruská kráľovná
Narodenie	16. marec 1687 Hannover
Úmrtie	28. jún 1757 (70 rokov) Berlín, Prusko
Odkazy
Commons	Žofia Dorotea Hannoverská
Biografický portál

Žofia Hannoverská na portréte maliara Georg Wenzelaus von Knobelsdorffa

Žofia Dorotea Hannoverská (* 16. marec 1687, Hannover – † 28. jún 1757, Berlín, Prusko) bola rodom britská princezná a sobášom pruská kráľovná.

Biografia

Pôvod a mladosť

Žofia Dorotea sa narodila 16. marca 1687 ako mladšia z dvoch detí z nešťastného manželstva svojich rodičov, budúceho britského kráľa Juraja Ľudovíta Brunšvicko-Lüneburského a Žofie Dorotey z Celle. Po ich rozvode v roku 1694 boli Žofia a jej starší brat Juraj August (budúci britský kráľ Juraj II.) odtrhnutí od svojej matky, s ktorou sa už nikdy nestretli. Deti vyrastali v starostlivosti ich babičky z otcovej strany, hannoverskej kurfirstky Žofie Hannoverskej. Keď bolo Žofii Dorotee trinásť rokov, pribudol na hannoverský dvor aj ďalší vnuk Žofiin, pruský kurprinc Fridrich Viliam. Cez jeho divokú povahu spolu všetci dobre vychádzali, aj keď Fridrich Viliam často bol zbitý; svojej sesternici prejavoval náklonnosť, aj keď on jej bol ľahostajný.

Manželstvo a potomkovia

28. novembra roku 1706 sa Žofia za tohto svojho bratranca, pruského kurprinca a následníka pruského trónu Fridricha Viliama vydala; sobáš bol dohodnutý predovšetkým s prispením babičky oboch snúbencov, Žofie Hannoverskej. Fridrich Viliam po smrti svojho otca, vojvodu Fridricha (25. februára roku 1713), usadol na pruský trón ako kráľ Fridrich Viliam I.

V manželstve spolu žili dva celkom rozdielny Ľudia: intelektuálna Žofia Dorotea, milujúca hudbu, zaujímajúca sa o umenie, literatúru a módu, a sparťansky založený princ, ktorého najväčšou vášňou bola armáda a správa krajiny, ktorá sa pod jeho panovaním stala vysoko prosperujúcim štátom. Na politické záležitosti Žofia Dorotea vplyv nemala. Manželstvo kráľovského páru bolo veľmi disharmonické, plné stretov predovšetkým pre rozdielny prístup k deťom; cez tieto rozdiely sa starala Žofia Dorotea oddane o manžela v jeho chorobách.

Z manželstva vzišlo štrnásť potomkov, sedem synov a sedem dcér, štyri z nich však zomreli v útlom veku:

• Fridrich Ľudovít (1707–1708);
• Vilemína (1709–1758), ∞ 1731 markgróf Fridrich Braniborsko-Bayreuthský, z manželstva sa narodila jedna dcéra;
• Fridrich Viliam (1710–1711);
• Fridrich Viliam (1712–1786), neskorší pruský kráľ, ∞ 12. jún 1733 Alžbeta Kristína Brunšvicko-Bevernská, manželstvo zostalo bezdetné;
• Charlotta (1713-1714);
• Frederika Luisa (1714–1784), ∞ 30. máj 1729 markgróf Karol Viliam Braniborsko-Ansbašský; ∞ 1733 vojvoda Karol I. Brunšvicko-Lüneburský, z manželstva sa narodili dvaja synovia;
• Filipa Charlotta (1716–1801), ∞ 1733, vojvoda Karol I., Brunšvicko-Lüneburský, z manželstva sa narodilo trinásť detí;
• Karol (1717-1719);
• Žofia Dorotea (1719–1765), ∞ 1734 markgróf Fridrich Viliam Bradiborsko-Schwedtský, z manželstva sa narodili traja synovia a dve dcéry;
• Luisa Ulrika (1720–1782), ∞ 1744 švédsky kráľ Adolf I. Frederik, z manželstva sa okrem prvého mŕtvo narodeného dieťaťa narodili traja synovia a dcéra;
• August Viliam (1722–1758), ∞ 1742 Luisa Amália Brunšvicko-Lüneburská; z manželstva sa narodili dcéra a traja synovia, z ktorých najstarší Frederik Viliam sa stal ako Fridrich Viliam II. pruským kráľom;
• Anna Amália (1723–1787), ∞ 1743 barón Fridrich von der Trenck, tajný sobáš bol anulovaný;
• Henrich (1726–1802), ∞ 1752 Vilemína Hessensko-Kasselská, manželstvo zostalo bez potomkov;
• August Ferdinand (1730–1813), ∞ 1755 Alžbeta Luisa Braniborsko-Schwedtská, z manželstva sa narodilo päť synov a dve dcéry;

Od roku 1712 žila Žofia Dorotea na zámku Monbijou. Tu sa často stretávala so svojim synom Fridrichom, ktorý ju veľmi miloval a ctil a na ktorého mala veľký vplyv; mohol využívať tunajšiu knižnicu a zaoberať sa vecami, ktoré boli jeho otcovi proti mysli. Žofia Dorotea veľmi trpela tyranským prístupom manžela k synovi, ktorý sa jej po povahovej stránke veľmi podobal; dramatický vzťah otca a syna vyústil vo Fridrichov útek. Žofia Dorotea o plánovanom úteku korunného princa vedela a dostávala od neho dopisy, keď bol po nepodarenej akcii uväznený v pevnosti Küstrin.

Silný vzťah Fridricha k matke sa prejavil aj po jeho nástupe na trón v roku 1740, kedy Žofia Dorotea nebola nazývaná kráľovnou-vdovou, ale dostala titul kráľovná matka a bola naďalej prvou dámou na pruskom dvore pred Fridrichovou manželkou Alžbetou Kristínou.

Smrť, odkaz

Žofia Dorotea zomrela 28. júna 1757 na svojom zámku Monbijou. Pochovaná bola v hohenzollernskej hrobke berlínskej katedrály.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žofia Dorotea Hannoverská

Externé odkazy

• Korešpondencia Fridricha Veľkého s jeho matkou Žofiou Doroteou (francúzsky originálny text)
• Tripota Archivované 2020-08-11 na Wayback Machine
• Rodokmeň

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Dorotea Hannoverská na českej Wikipédii.