Maud z Walesu
| Maud z Walesu | |
| nórska kráľovná | |
 Maud v roku 1910 | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Sasko-cobursko-gothajská |
| Panovanie | 18. november 1905 - 20. november 1938 |
| Korunovácia | 22. jún 1906 |
| Predchodca | Žofia Nasavská |
| Nástupca | Sonja Nórska |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Maud Charlotte Mary Victoria |
| Narodenie | 26. november 1869 Marlborough House, Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Úmrtie | 20. november 1938 (68 rokov) Marylebone, Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Pochovanie | Pevnosť Akershus, Oslo, Nórsko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo | |
| Otec | Eduard VII. |
| Matka | Alexandra Dánska |
| Odkazy | |
 | Maud z Walesu (multimediálne súbory na commons) |
Maud z Walesu (Maud Charlotte Mary Victoria, * 26. november 1869 - † 20. november 1938) bola nórskou kráľovnou ako manželka kráľa Haakona VII. Bola dcérou britského kráľa Eduarda VII. a kráľovnej Alexandry. Pred svadbou známa ako princezná Maud z Walesu, pretože jej otec bol v tom čase princ z Walesu.
Raný život a vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Maud sa narodila 26. novembra 1869 v Marlborough House v Londýne. Bola dcérou Alberta Eduarda, princa z Walesu a Alexandry, princeznej z Walesu. Albert Eduard bol najstarším synom britskej kráľovnej Viktórie a Alexandra bola dcérou dánskeho kráľa Kristiána IX. Maud dostala mená „Maud Charlotte Mary Victoria“. Bola pokrstená 24. decembra 1869 londýnskym biskupom Johnom Jacksonom v Marlborough House. Jej krstnými rodičmi boli: Maudin strýko z otcovej strany princ Leopold, za ktorého zastupoval vojvoda z Cambridge; Frederik Viliam Hesensko-Kasselský, za ktorého zastupoval František z Tecku; Viktor Hohenlohe-Langenburský; Adelaida Mária Anhaltsko-Desavská, ktorú zastupovala Mária Adelaida z Cambridge; švédsky kráľ Karol XV., za ktorého zastupoval švédsky minister Carl Hochschild; Mária Bádenská, ktorú zastupovala Claudine z Tecku; jej teta Mária Fiodorovna, ktorú zastupoval barón de Brunnow; dánska korunná princezná Lujza, za ktorú zastupovala manželka dánskeho ministra de Bülowa; a jej praprateta vojvodkyňa z Inverness.
Nervózna Maud bola vo svojej rodine známa ako „Harry, admirálovi Henry Keppelovi, ktorého správanie v Krymskej vojne bolo v tej dobe považované za veľmi odvážne.[1][2] Maud sa zúčastnila takmer všetkých každoročných ciest princeznej z Walesu do Dánska a neskôr sprevádzala svoju matku a sestry na plavbách do Nórska a Stredozemného mora. Bola družičkou na svadbe svojej tety Beatrix z otcovej strany s princom Henrichom z Battenbergu v roku 1885[3] a na svadbe svojho staršieho brata Juraja a Márie z Tecku v roku 1893.[4]
Maud spolu so svojimi sestrami Viktóriou a Lujzou prevzali 6. augusta 1887 od svojej starej matky kráľovnej Viktórie cisársky rad indickej koruny. Rovnako ako jej sestry aj ona bola držiteľkou radu Viktórie a Alberta (prvej triedy) a mala Veľký kríž dámy Radu nemocnice sv. Jána Jeruzalemského.
Dánska princezná
[upraviť | upraviť zdroj]
Maud sa vydala pomerne neskoro a na nájdenie manžela čakala až do svojich dvadsiatich rokov.[1] Pôvodne sa chcela vydať za svojho vzdialeného bratranca Františka z Tecku, mladšieho brata svojej švagrinej Márie. Napriek tomu, že bol relatívne ochudobnený z narastajúcich dlhov a hazardných hier a mohol mať prospech z Maudinho postavenia, ignoroval jej návrhy.[2]
22. júla 1896 sa vydala za svojho bratranca princa Karola Dánskeho v súkromnej kaplnke Buckinghamského paláca. Karol bol druhým synom staršieho brata princeznej Alexandry, dánskeho korunného princa Frederika a švédskej princeznej Lujzy. Otec nevesty im daroval Appleton House na Sandringham Estate v Norfolku ako vidiecke sídlo pre jej časté návštevy Spojeného kráľovstva. Práve tu sa narodilo 2. júla 1903 ich jediné dieťa, princ Alexander.[5]
Princ Karol slúžil ako dôstojník v kráľovskom dánskom námorníctve a až do roku 1905 žil s Maud a Alexandrom zvyčajne v Dánsku. V júni 1905 nórsky Storting rozpustil 91-ročnú úniu medzi Švédskom a Nórskom a odhlasoval ponúknutie trónu dánskemu princovi Karolovi. To že Maud bola členkou britskej kráľovskej rodiny zohralo veľkú úlohu v tom, prečo bol Karol vybratý. V novembri 1905, princ Karol prijal nórsky trón ako kráľ Haakon VII., zatiaľ čo jeho malý syn Alexander bol premenovaný na Olafa. Kráľ Haakon a kráľovná Maud boli korunovaní 22. júna 1906 v Nidaroskej katedrále v Trondheime. Odvtedy nebola v Škandinávii žiadna korunovácia.
Nórska kráľovná
[upraviť | upraviť zdroj]
Kráľovná Maud nikdy nestratila lásku k Spojenému kráľovstvu, ale rýchlo sa prispôsobila svojej novej krajine a povinnostiam kráľovnej. Bol vytvorený kráľovský dvor a Marie Magdalena Rustadová bola vymenovaná za hlavnú dvornú dámu. Maud hrala silnú a dominantnú úlohu na dvore a v rodine. Na verejnosti mala diskrétnu rolu.[6]
Počas prvých rokoch v Nórsku sa s manželom fotografovala v nórskych národných krojoch a užívali si zimné športy, ako je lyžovanie, aby si v očiach verejnosti získali nórsky vzhľad.[6] Nemala rada reprezentáciu, ale svoju úlohu kráľovnej s veľkou starostlivosťou a používala oblečenie a šperky, aby pôsobila kráľovským dojmom. Podporovala charity, najmä tie, ktoré sa týkali detí a zvierat. Medzi jej projekty patril Dronningens Hjelpekomité (Výbor pre pomoc kráľovnej) počas Prvej svetovej vojny. Podporovala dom feministky Katti Anker Møllerovej pre slobodné matky (1906), ktorý bol považovaný za radikálny, navrhovala nábytok v prospech Barnetovcov (Detská výstava) v roku 1921 a predával fotografie na charitatívne účely.[6] Maud, vášnivá jazdkyňa, trvala na modernizácii stajní kráľovského paláca v Osle. Kráľovná Maud sama dohliadala na veľkú časť tohto projektu a bola veľmi inšpirovaná Royal Mews v Londýne, keď sa stajne rozširovali.[7]
Maud aj po príchode do Nórska naďalej považovala Spojené kráľovstvo za svoj skutočný domov a Spojené kráľovstvo navštevovala každý rok.[6] Počas svojich návštev väčšinou bývala v Appleton House na Sandrighamskom panstve v Norfolku.[8] Ocenila aj niektoré aspekty Nórska, ako napríklad zimné športy a podporovala výchovu svojho syna ako Nóra. Naučila sa lyžovať a zriadila anglický park v Kongsseteren, kráľovskej chate s výhľadom na Oslo, a v letnom sídle v Bygdøy. Bola popisovaná ako zdržanlivá na verejnosti a v súkromí ako osoba v záľube vo vtipoch.
Posledné verejné vystúpenie kráľovnej Maud v Spojenom kráľovstve bolo na korunovácii svojho synovca Juraja VI. a kráľovnej Alžbety v máji 1937 vo Westminsterskom opátstve.[9] Sedela v kráľovskej lavici vedľa svojej švagrinej kráľovnej Márie a netere Márie, grófky z Harewoodu.[9]
Maud tiež získala povesť štýlového obliekania. Výstava mnohých predmetov z jej elegantného šatníka sa konala vo Victoria and Albert Museum v roku 2005.
Smrť a dedičstvo
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Maud navštívila Anglicko v októbri 1938. Spočiatku bývala v Appleton House, ale potom sa presťahovala do hotela v londýnskom West Ende. Ochorela a bola prevezená do domova dôchodcov na Bentinck Street 18 v Marylebone v Londýne, kde jej 16. novembra 1938 operovali brucho, kde podľa súčasných informácii trpela pokročilou rakovinou. Kráľ Haakon okamžite vycestoval z Nórska k jej lôžku. Hoci Maud operáciu prežila, nečakane zomrela na zlyhanie srdca 20. novembra 1938[10], šesť dní pred svojimi 69. narodeninami a v deň 13. výročia smrti svojej matky. V čase svojej smrti bola posledným žijúcim potomkom kráľa Eduarda VII. a kráľovnej Alexandry.[11][12] Nórskym novinám bolo dovolené porušiť zákon zakazujúci publikovanie v nedeľu, aby informovali nórsku verejnosť o smrti kráľovnej.[13] Kráľ Haakon vrátil Appleton House britskej kráľovskej rodine.[5]
Jej telo bolo vrátené do Nórska na palube HMS Royal Oak, vlajkovej lode druhej bojovej eskadry domácej flotily Royal Navy. Pred pohrebom bolo jej telo premiestnené do malého kostola v Osle. Kráľovná Maud bola pochovaná v Kráľovskom mauzóleu v Pevnosti Akershus v Osle.[8][14] Jej závet bol spečatený v Londýne v roku 1939. Jej majetok v Anglicku a Walese bol ocenený na 7 941 libier.[15]
Dedičstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Zem kráľovnej Maud a Pohorie kráľovnej Maud v Antarktíde; Stredná škola kráľovnej Maud v Hongkongu a Záliv kráľovnej Maud v Nunavut v Kanade sú pomenované po Maud. Loď Maud, navrhnutá podľa špecifikácii Roalda Amundsena pre službu v Severnom ľadovom oceáne bola spustená v roku 1916, aby preplávala a preskúmala Severnú morskú cestu. Bola pokrstená na počesť kráľovnej Maud. Bola po nej aj pomenovaná loď HMoMS Maud.[16] Kráľovnej Maud dezert je pomenovaný po nej.
Tituly
[upraviť | upraviť zdroj]- 26. november 1869 - 22. júl 1896: Jej kráľovská výsosť princezná Maud z Walesu
- 22. júl 1896 - 18. november 1905: Jej kráľovská výsosť Maud Dánska[17][18][19]
- 18. november 1905 - 20. november 1938: Jej veličenstvo kráľovná Nórska
Rodokmeň
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Hibbert, s. 182
- ↑ a b King, s. 144
- ↑ Prince and Princess Henry of Battenberg with their bridesmaids and others on their wedding day [online]. [Cit. 2013-07-07]. Dostupné online.
- ↑ The Duke and Duchess of York and Bridesmaids [online]. [Cit. 2013-02-02]. Dostupné online.
- ↑ a b Appleton House [online]. [Cit. 2024-03-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Maud Charlotte Mary Victoria [online]. [Cit. 2015-02-02]. Dostupné online.
- ↑ The Queen Sonja Art Stable [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
- ↑ a b Queen Maud (1869 -1938) [online]. [Cit. 2024-07-30]. Dostupné online.
- ↑ a b The Queen Mother in pictures [online]. [Cit. 2013-07-13]. Dostupné online.
- ↑ Queen Maud [online]. [Cit. 2024-07-30]. Dostupné online.
- ↑ Kráľovná Maud podstupuje operáciu [online]. [Cit. 2013-07-13]. Dostupné online.
- ↑ Death of Queen [online]. [Cit. 2013-07-13]. Dostupné online.
- ↑ Death of Queen Maud [online]. [Cit. 2011-12-25]. Dostupné online.
- ↑ The secret journey of Queen Maud’s coffin [online]. [Cit. 2013-02-02]. Dostupné online.
- ↑ EVANS, Rob. £187m of Windsor family wealth hidden in secret royal wills [online]. [Cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
- ↑ Norwegian Navy train at Raleigh [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
- ↑ London Gazzete [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
- ↑ The Glasgow Herald [online]. [Cit. 2020-01-02]. Dostupné online.
- ↑ The New York Times from New York, New York • Page 5 [online]. [Cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BOMANN-LARSEN, Tor. Haakon og Maud I/Kongstanken. Oslo : Cappelen, 2004. ISBN 82-02-22527-2.
- BOMANN-LARSEN, Tor. Haakon og Maud II/Folket. Oslo : Cappelen, 2004. ISBN 978-82-02-22529-2.
- BOMMAN-LARSEN, Tor. Haakon og Maud III/Vintertronen. Oslo : Cappelen, 2006. ISBN 978-82-02-24665-5.
- BRAMSEN, Bo. Huset Glücksborg. Europas svigerfader og hans efterslægt. Kodaň : Forlaget Forum, 1992. ISBN 87-553-1843-6.
- HIBBERT, Christopher. Edward VII: Posledný viktoriánsky kráľ. Londýn : Palgrave Macmillan, 2007. ISBN 978-1-4039-8377-0.
- KING, Greg. Twilight of Splendor: The Court of Queen Victoria During her Diamond Jubilee. New Jersey : John Wiley & Sons, 2007. ISBN 978-0-470-04439-1.
- LERCHE, Anna. A royal family : the story of Christian IX and his European descendants. Kodaň : Aschehoug, 2003. ISBN 9788715109577.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maud z Walesu
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maud of Wales na anglickej Wikipédii.