Preskočiť na obsah

Olaf V.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Olaf V.
nórsky kráľ
Olaf V.
Olaf V., erb
Panovanie
DynastiaGlücksburgovci
Panovanie21. september 195717. január 1991
PredchodcaHaakon VII.
NástupcaHarald V.
Biografické údaje
Pôvodné menoOlaf - Alexander Edward Christian Frederik
Narodenie2. júl 1903
Sandringham, Norfolk, Spojené kráľovstvo
Úmrtie17. január 1991 (87 rokov)
Oslo, Nórsko
PochovanieAkershus, Nórsko
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecHaakon VII.
MatkaMaud z Walesu
Odkazy
Olaf V. na kongehuset.no
Spolupracuj na CommonsOlaf V.
(multimediálne súbory na commons)

Olaf V. (Alexander Edward Christian Frederik; * 2. júl 1903, Sandringham, Norfolk, Spojené kráľovstvo – † 17. január 1991, Oslo, Nórsko) bol nórskym kráľom v rokoch 1957 - 1991. Po nástupe jeho otca na nórsky trón bol premenovaný z Alexandra na Olafa. Bol iba druhým nórskym kráľom od osamostatnenia Nórska v roku 1905.

Olaf so svojim otcom Haakonom VII.

Olaf sa narodil 2. júla 1903 ako Alexander Edward Christian Frederik v Appleton House v Sandringhame. Jeho matkou bola britská princezná Maud z Walesu, dcéra britského korunného princa Alberta Eduarda, ktorý nastúpil na britský trón po smrti svojej matky kráľovnej Viktórie v roku 1910 ako Eduard VII. Olafov otec bol pôvodne dánsky princ Karol. V roku 1905 sa princ Karol stal nórskym kráľom, zmenil si meno na Haakon VII. a z princa Alexandra sa stal nórsky korunný princ Olaf. Olaf študoval na nórskej Vojenskej akadémii a potom na Balliol College v Oxforde; po jej skončení sa stal dôstojníkom nórskeho námorníctva a pomáhal otcovi vo vládnych záležitosťiach. V tridsiatich-dvoch rokoch prvýkrát zastupoval otca, keď kráľ vycestoval do zahraničia. Princ se zaujímal o umenie, kultúru a literatúru, bol však i veľmi športovo nadaný, venoval sa plachteniu, skokom i behu na lyžiach; najväčší úspech dosiahol, keď s plachetnicou Norna získal zlatú medailu v kategórii šesťmetrových plachetníc na olympijských hrách v Amsterdame v roku 1928.

Manželstvo a deti

[upraviť | upraviť zdroj]
Olaf a Marta v roku 1950

21. marca 1929 sa Olaf v Osle oženil so svojou sesternicou, princeznou Martou Švédskou. Marta sa narodila 29. marca 1901 ako dcéra švédskeho princa Karola Švédskeho, vojvodu z Västergötlandu (1861 – 1951), a jeho manželky, dánskej princeznej Ingeborg (1878 – 1958). Korunná princezná Marta zomrela na rakovinu 5. apríla 1954, tri roky pred nastúpením svojho manžela na nórsky trón. Z manželstva vzišli traja potomci: dve dcéry – Ragnhild (* 9. júl 1930 – † 16. september 2012) a Astrid (nar. 12. februára 1932) a jeden syn, následník trónu princ Harald (nar. 21. februára 1937). Staršia dcéra Ragnhild sa vydala za priemyselníka Erlinga Lorentzena, s ním mala tri deti; rodina žila v brazílskom Rio de Janeiro. Mladšia dcéra Astrid si vzala rozvedeného námorníka a olympionika Johana Martina Fernera, s ktorým žije v Osle a majú päť detí.

Druhá svetová vojna

[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej svetovej vojne bolo Nórsko napadnuté Nemeckom a Olaf spoločne so svojím otcom odplával v júni 1940 na palube ťažkého krížnika HMS Devonshire z Tromsø do londýnskeho exilu,[1] kde organizoval „slobodné“ jednotky. Celá rodina sa vrátila späť do Nórska po skončení vojny v roku 1945. Olaf priplával do Osla v rámci operácie Kingdom 13. mája 1945 na palube rýchlej mínonosky HMS Apollo.[2]

Olaf nastúpil na trón 21. septembra 1957 po smrti svojho otca Haakona VII. pod menom Olaf V., ale na rozdiel od svojho otca nebol korunovaný, iba požehnaný v katedrále v Trondheime. Nový kráľ bol vdovcom a v priebehu prvých rokov jeho vlády ho pri oficiálnych príležitostiach doprevádzala jeho mladšia dcéra, princezná Astrid. Kráľ, veľmi populárny už od svojho príjazdu do Nórska, bol nazývaný kráľom ľudu (Folkekongen); choval sa prosto a skôr ako mešťan než ako monarcha, šoféroval sám svoje auto, často sa prechádzal po Osle bez doprovodu ochrankárov. V roku 1985 založil Nórsky rád za zásluhy. V júli 1990 dostal mozgovú mŕtvicu a princ Harald prevzal vládu ako regent. Aj keď jeho rekonvalescencia úspešne pokračovala, zomrel pol roka nato 17. januára 1991; príčinou smrti bol srdcový infarkt (podľa niektorých prameňov ho mali urýchliť neblahé správy o udalostiach v Perzskom zálive). Bol posledným žijúcim vnukom anglického kráľa Eduarda VII. a kráľovnej Alexandry.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Na jeho počesť nazval nórsky polárnik Roald Amundsen pri svojej úspešnej výprave na južný pól v roku 1911 pobrežie a vrchy v Antarktíde - Pobrežie princa Olafa a Hory princa Olafa
  • v roku 1961 získal cenu Fridtjofa Nansena za činnosť v prospech utečencov; v roku 1973 bol pri príležitosti svojich 70. narodenín ocenený najvyšším štátnym nórskym vyznamenaním, Medailou za veľké občianske zásluhy
  • jeho vášeň a prínos pre lyžovanie bola v roku 1968 ocenená Medailou Holmenkollen
  • 17. decembra 2005 bol v ankete nórskej televízie NRK vyhlásený za Nóra 20. storočia

Genealógia

[upraviť | upraviť zdroj]
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristián IX.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederik VIII.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Hesensko-kasselská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Haakon VII.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol XV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Švédska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Oranžsko-masavská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Olaf V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albert Sasko-cobursko-gothajský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eduard VII.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viktória
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maud z Walesu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristián IX.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alexandra Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Lujza Hesensko-kasselská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MASON, Geoffrey B.. SERVICE HISTORIES of ROYAL NAVY WARSHIPS in WORLD WAR 2: HMS DEVONSHIRE - County-type Heavy Cruiser [online]. [Cit. 2021-02-27]. Dostupné online.
  2. NICHOLSON, Arthur. Very Special Ships: Abdiel Class Fast Minelayers of World War Two. Barnsley : Seaforth Publishing, 2015. ISBN 978-1-84832-235-6. S. 176-177. (anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olaf V.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BRICARDOVÁ, Isabelle. Monarchie moderní Evropy : lexikon panovnických rodů. Praha : Brána : Knižní klub, 2002. ISBN 978-8-02420-744-5.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olaf V. na českej Wikipédii.