Šen-čou wu chao

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Šen-čou wu chao
Znak misie
Shenzhou 5 insignia.PNG
Údaje o misii
Názov misie Šen-čou wu chao
Nosná raketa: Čchang-čeng er chao F
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Ťiou-čchüan (neznáma)
Štart: 15. október 2003, 01:00:03 UTC
Pristátie: 15. október 2003, 22:22:48 UTC, Vnútorné Mongolsko
Trvanie: 21 hodín, 22 minút, 45 sekúnd
Počet obehov: 14
Apogeum: 336 km
Perigeum: 332 km
Doba obehu: 91,2 minút
Inklinácia: 42,4°
Hmotnosť: 7 790 kg
Fotografia posádky
Jang Li-wej
Jang Li-wej
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Šen-čou s' chao Šen-čou liou chao

Pozri aj Kozmonautický portál

Šen-čou wu chao (doslova Šen-čou číslo päť) bol prvý čínsky pilotovaný kozmický let. Štartoval 15. októbra 2003 a na jeho palube bol prvý čínsky kozmonaut Jang Li-wej. Čína sa vďaka tomuto letu stala po Rusku (ZSSR) a USA treťou krajinou schopnou vyslať človeka do vesmíru.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Letu predchádzali 4 úspešné nepilotované skúšobné lety lodí typu Šen-čou. Loď Šen-čou 5 štartovala z kozmodrómu Ťiou-čchüan 15. októbra 2003 o 01:00:03 UTC pomocou nosnej rakety Čchang-čeng er chao F, ktorá ju dopravila na obežnú dráhu o parametroch 332 × 336 km.

Kozmonaut počas tohto letu uskutočňoval zväčša len základné úkony; odpútal sa od kresla lode, vo vesmíre jedol, spal, uskutočnil priamy televízny prenos, počas ktorého ukázal čínsku štátnu vlajku a vlajku OSN. Počas letu tiež pozdravil obyvateľov celého sveta, kolegov kozmonautov na obežnej dráhe, občanov Číny vrátane Hongkongu a Macaa, ako aj obyvateľov Taiwanu i Číňanov v zahraničí, neskôr uskutočnil rozhovor s manželkou a synom. Počas celého letu sa kozmonaut pohyboval iba v pristávacom module, do pripojeného orbitálneho modulu nevstúpil.

Po 14 obehoch okolo Zeme sa spojený pristávací a servisný modul s kozmonautom oddelil od orbitálneho modulu (ktorý zostal na obežnej dráhe ešte niekoľko nasledujúcich mesiacov) a začal pristávací manéver. Loď úspešne pristála o 22:22:48 UTC v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko.

Priebeh letu v obrázkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]