Čao C’-jang: Rozdiel medzi revíziami
d referencie |
|||
| Riadok 55: | Riadok 55: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Čao sa narodil v rodine bohatého statkára, ktorého na začiatku štyridsiatych rokov zabili komunisti. Napriek tomu od svojich stredoškolských štúdií vo [[Wu-chan]]e sympatizoval s komunizmom a v roku 1932 vstúpil do Komunistického zväzu mládeže. Ako člen Komunistickej strany sa zúčastnil bojov v [[Druhá čínsko-japonská vojna|čínsko-japonskej vojne]], po založení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 pôsobil v regionálnych straníckych štruktúrach v juhočínskej provincii [[Kuang-tung]]. Keď v dôsledku katastrofálnych politických rozhodnutí počas [[Veľký skok vpred|Veľkého skoku vpred]] vypukol hladomor, [[Mao Ce-tung]] označil za príčinu bohatých sedliakov, ktorí mali u seba ukrývať jedlo. Čao nariadil mučenie sedliakov, ktorí mali vydať (neexistujúce) potraviny. |
Čao sa narodil v rodine bohatého statkára, ktorého na začiatku štyridsiatych rokov zabili komunisti. Napriek tomu od svojich stredoškolských štúdií vo [[Wu-chan]]e sympatizoval s komunizmom a v roku 1932 vstúpil do Komunistického zväzu mládeže <ref name="Vokal" />. Ako člen Komunistickej strany sa zúčastnil bojov v [[Druhá čínsko-japonská vojna|čínsko-japonskej vojne]], po založení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 pôsobil v regionálnych straníckych štruktúrach v juhočínskej provincii [[Kuang-tung]]. Keď v dôsledku katastrofálnych politických rozhodnutí počas [[Veľký skok vpred|Veľkého skoku vpred]] vypukol hladomor, [[Mao Ce-tung]] označil za príčinu bohatých sedliakov, ktorí mali u seba ukrývať jedlo. Čao nariadil mučenie sedliakov, ktorí mali vydať (neexistujúce) potraviny. |
||
Skúsenosti s nesprávnym ekonomickým riadením počas Maových kampaní viedla Čao C’-janga k osvojení si umierneného prístupu k riadeniu hospodárstva, spoločne s [[Teng Siao-pching]]<nowiki/>om a [[Liou Šao-čchi]]<nowiki/>m. Uplatňoval to najmä po tom, ako sa stal straníckym šéfom v provincii Kuang-tung v 60tych rokoch. To sa mu neskôr stalo osudné počas [[Kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]], keď ho Červené gardy označili za pravičiara. Čao bol zosadený zo svojich pozícií a prinútený chodiť po uliciach mesta Kuang-čou s posmešnou papierovou čiapkou na hlave. Následne bol poslaný pracovať do továrne v strednej Číne. |
Skúsenosti s nesprávnym ekonomickým riadením počas Maových kampaní viedla Čao C’-janga k osvojení si umierneného prístupu k riadeniu hospodárstva, spoločne s [[Teng Siao-pching]]<nowiki/>om a [[Liou Šao-čchi]]<nowiki/>m. Uplatňoval to najmä po tom, ako sa stal straníckym šéfom v provincii Kuang-tung v 60tych rokoch. To sa mu neskôr stalo osudné počas [[Kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]], keď ho Červené gardy označili za pravičiara <ref name="Raus" />. Čao bol zosadený zo svojich pozícií a prinútený chodiť po uliciach mesta Kuang-čou s posmešnou papierovou čiapkou na hlave. Následne bol poslaný pracovať do továrne v strednej Číne. |
||
== Autor ekonomických reforiem == |
== Autor ekonomických reforiem == |
||
| Riadok 80: | Riadok 80: | ||
== Pád z vrcholu == |
== Pád z vrcholu == |
||
Čao C’-jang podporoval liberalizáciu Číny nielen v ekonomickej, ale aj v politickej oblasti. Vďaka tomu musel v 80tych rokoch zvádzať množstvo súbojov s predstaviteľmi konzervatívnej frakcie, vedenou [[Čchen Jün]]om. Jeho osudový okamih prišiel v roku 1989, kedy sa rozhodol viesť dialóg s protestujúcimi na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. V známom prejave prosil študentov aby opustili námestie so slovami "My už sme starí, na nás nezáleží (...) vy máte všetci okolo dvadsať rokov a takto ľahko idete obetovať svoje životy, nemôžte konať rozumne?"<ref>{{Citácia periodika |
Čao C’-jang podporoval liberalizáciu Číny nielen v ekonomickej, ale aj v politickej oblasti. Vďaka tomu musel v 80tych rokoch zvádzať množstvo súbojov s predstaviteľmi konzervatívnej frakcie, vedenou [[Čchen Jün]]om. Jeho osudový okamih prišiel v roku 1989, kedy sa rozhodol viesť dialóg s protestujúcimi na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. V známom prejave prosil študentov aby opustili námestie so slovami "My už sme starí, na nás nezáleží (...) vy máte všetci okolo dvadsať rokov a takto ľahko idete obetovať svoje životy, nemôžte konať rozumne?"<ref name="Vokal">{{Citácia periodika |
||
| priezvisko = Vokál |
| priezvisko = Vokál |
||
| meno = Vladimír |
| meno = Vladimír |
||
| Riadok 94: | Riadok 94: | ||
| dátum = 2019-10-17 |
| dátum = 2019-10-17 |
||
| dátum prístupu = 2021-12-15 |
| dátum prístupu = 2021-12-15 |
||
}}</ref> Študenti však Čaoa neposlúchli, nespokojné s jeho prejavom bolo aj vedenie strany. Čaov patrón Teng Siao-pching síce podporoval jeho reformné úsilie v ekonomickej oblasti, bol však proti politickej liberalizácii. Premiér [[Li Pcheng]] deň po Čaovom stretnutí so študentmi zaviedol stanné právo. Do popredia sa dostal [[Šanghaj|šanghaj]]ský starosta [[Ťiang Ce-min]], ktorý viedol voči študentom tvrdú líniu, ktorá nakoniec vyústila v nasadení armády 4. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
}}</ref> Študenti však Čaoa neposlúchli, nespokojné s jeho prejavom bolo aj vedenie strany. Čaov patrón Teng Siao-pching síce podporoval jeho reformné úsilie v ekonomickej oblasti, bol však proti politickej liberalizácii. Premiér [[Li Pcheng]] deň po Čaovom stretnutí so študentmi zaviedol stanné právo. Do popredia sa dostal [[Šanghaj|šanghaj]]ský starosta [[Ťiang Ce-min]], ktorý viedol voči študentom tvrdú líniu, ktorá nakoniec vyústila v nasadení armády 4. júna.<ref name="Raus">{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Raus |
| priezvisko = Raus |
||
| meno = Daniel |
| meno = Daniel |
||
Verzia z 17:30, 26. január 2022
| Čao C’-jang | ||||||||
.jpg) | ||||||||
| Bývalý premiér Čínskej ľudovej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1980 – 1987 | ||||||||
| Prezident | Li Sien-nien | |||||||
| ||||||||
| Bývalý generálny tajomník ústredného výboru Komunistickej strany Číny | ||||||||
| V úrade 1987 – 1989 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 17. október 1919 okres Chua, provincia Che-nan | |||||||
| Úmrtie | 17. január 2005 (85 rokov) Peking | |||||||
| Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Čao C’-jang (multimediálne súbory) | |||||||
Čao C’-jang (čín. 赵紫阳 – Čao C’-jang, pchin-jin: Zhào Zǐyáng; * 17. október 1919 – † 17. január 2005, Peking) bol generálny tajomník Komunistickej strany Číny a premiér Čínskej ľudovej republiky. Po krvavom potlačení protestov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu bol zosadený zo svojej pozície a zvyšok života strávil v domácom väzení. Pre svoju povesť reformného komunistu a jeho rolu počas protestov v roku 1989 býva slovenskými a českými médiami často označovaný ako „čínsky Dubček“.[1]
Život
Čao sa narodil v rodine bohatého statkára, ktorého na začiatku štyridsiatych rokov zabili komunisti. Napriek tomu od svojich stredoškolských štúdií vo Wu-chane sympatizoval s komunizmom a v roku 1932 vstúpil do Komunistického zväzu mládeže [2]. Ako člen Komunistickej strany sa zúčastnil bojov v čínsko-japonskej vojne, po založení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 pôsobil v regionálnych straníckych štruktúrach v juhočínskej provincii Kuang-tung. Keď v dôsledku katastrofálnych politických rozhodnutí počas Veľkého skoku vpred vypukol hladomor, Mao Ce-tung označil za príčinu bohatých sedliakov, ktorí mali u seba ukrývať jedlo. Čao nariadil mučenie sedliakov, ktorí mali vydať (neexistujúce) potraviny.
Skúsenosti s nesprávnym ekonomickým riadením počas Maových kampaní viedla Čao C’-janga k osvojení si umierneného prístupu k riadeniu hospodárstva, spoločne s Teng Siao-pchingom a Liou Šao-čchim. Uplatňoval to najmä po tom, ako sa stal straníckym šéfom v provincii Kuang-tung v 60tych rokoch. To sa mu neskôr stalo osudné počas Kultúrnej revolúcie, keď ho Červené gardy označili za pravičiara [3]. Čao bol zosadený zo svojich pozícií a prinútený chodiť po uliciach mesta Kuang-čou s posmešnou papierovou čiapkou na hlave. Následne bol poslaný pracovať do továrne v strednej Číne.
Autor ekonomických reforiem
Rehabilitácia prišla v roku 1971, keď dostal stranícky post vo Vnútornom Mongolsku. Proces Čouovej rehabilitácie, ktorú v 70tych rokoch riadil dlhodobý minister zahraničných vecí Čou En-laj, bola zavŕšená v roku 1975 jeho povýšením na straníckeho šéfa Sečuánu, jednej z najväčších čínskych provincií. Tu začal po smrti Mao Ce-tunga úspešne experimentovať s ekonomickými reformami. Čou umožnil, aby si roľníci po odvedení povinnej dávky družstvu nechali nadprodukciu buď pre vlastnú spotrebu, alebo ju mohli predať.[4] To zvýšilo motiváciu poľnohospodárov, ktorých produkcia sa v niektorých prípadoch zvýšila až o 80 percent.
Keď sa v roku 1978 dostal k moci Teng Siao-pching, Čaove experimenty boli najprv otestované v provincii An-chuej, a neskôr celoštátne. V roku 1980 sa Čao stal čínskym premiérom a z tejto pozície takmer dekádu riadil ekonomické reformy. Okrem liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi produktmi sa zaslúžil taktiež o založenie tzv. špeciálnych ekonomických, čo boli oblasti v blízkosti Hongkongu a Taiwanu, v ktorých mohli podnikať zahraniční investori. V rámci implementácie reforiem si často nechával radiť od zahraničných odborníkov, vrátane Miltona Friedmana, Jánosa Kornaia, alebo strojcu československých reforiem Otu Šika.[5] Vďaka úspechu ekonomických reforiem sa v roku 1987 dostal na vrchol, keď bol menovaný za generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny.
Pád z vrcholu
Čao C’-jang podporoval liberalizáciu Číny nielen v ekonomickej, ale aj v politickej oblasti. Vďaka tomu musel v 80tych rokoch zvádzať množstvo súbojov s predstaviteľmi konzervatívnej frakcie, vedenou Čchen Jünom. Jeho osudový okamih prišiel v roku 1989, kedy sa rozhodol viesť dialóg s protestujúcimi na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. V známom prejave prosil študentov aby opustili námestie so slovami "My už sme starí, na nás nezáleží (...) vy máte všetci okolo dvadsať rokov a takto ľahko idete obetovať svoje životy, nemôžte konať rozumne?"[2] Študenti však Čaoa neposlúchli, nespokojné s jeho prejavom bolo aj vedenie strany. Čaov patrón Teng Siao-pching síce podporoval jeho reformné úsilie v ekonomickej oblasti, bol však proti politickej liberalizácii. Premiér Li Pcheng deň po Čaovom stretnutí so študentmi zaviedol stanné právo. Do popredia sa dostal šanghajský starosta Ťiang Ce-min, ktorý viedol voči študentom tvrdú líniu, ktorá nakoniec vyústila v nasadení armády 4. júna.[3]
Tri týždne po pekinskom masakre bol Čao zosadený zo svojich funkcií a umiestnený do domáceho väzenia, v ktorom zotrval do svojej smrti v roku 2005. Čaov dom bol prísne strážený a v médiach o ňom neboli žiadne zmienky zo strachu z toho, aby sa nestal martýrom a idolom protestujúcich. Štyri roky po jeho smrti, v roku 2009, boli zverejnené náhravky, v ktorých detailne popísal dianie v osudových okamihoch. Tie boli neskôr zverejnené v knihe Väzeň štátu: Tajný denník premiéra Čao C’-janga.[6]
Referencie
- ↑ CHORVATOVIČ, Marek. Zomrel Čao - legenda zmarených nádejí. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-01-18. Dostupné online [cit. 2021-12-15]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b VOKÁL, Vladimír. „Čínský Dubček“ prosil se slzami v očích studenty, ať ukončí protesty. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-10-17. Dostupné online [cit. 2021-12-15].
- ↑ a b RAUS, Daniel. Zemřel čínský "Dubček" Čao C´- jang [online]. Praha: Český rozhlas, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
- ↑ ŠEBEŇA, Martin: Čínsky ekonomický zázrak: Ako sa zo zaostalej krajiny stal svetový líder? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart Publishing, 2020. S. 188-189
- ↑ KAŠPÁREK, Michal. Jak Ota Šik naučil Čínu obchodovat [online]. finmag.penize.cz, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
- ↑ MENZELOVÁ, Kateřina. Čínský Dubček dal o sobě opět vědět [online]. euro.cz, [cit. 2021-12-15]. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čao C’-jang