Ženijná skupina 21 Bratislava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pechotný zrub B-S 1 Štrkovisko

Ženijná skupina 21 Bratislava bol výkonný orgán Riaditeľstva opevňovacích prác, ktorý v druhej polovici 30. rokov 20. storočia organizoval výstavbu ťažkého opevnenia na južnom Slovensku. Išlo o dva samostatné úseky: dunajské predmostie Petržalky v Bratislave a opevnenie Komárna. Samotná ženijná skupina postavila 11 pechotných zrubov, štyri ľahké objekty vz. 37 a štyri veliteľské stanoviská. Ďalej sa v jej priestore nachádzalo deväť starších bunkrov z prvej polovice 30. rokov 20. storočia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tzv. slovenské predmostie predstavovalo od roku 1920 územie na opačnom brehu ohybu Dunaja oproti historickému centru Bratislavy. Počas prvej republiky bolo toto česko-slovenské územie menšie ako v súčasnosti. Štátna hranica je v podstate zachovaná od severu po Janíkov dvor; odtiaľ ďalej pokračovala oblúkom na východ k Dunaju, zatiaľčo od roku 1947 sa stáča k juhu, čím boli k vtedajšiemu Česko-Slovensku pričlenené aj obce Rusovce, Jarovce a Čunovo, ktoré boli do tej doby súčasťou Maďarska.

Na prvorepublikovom predmostí malo Česko-Slovensko podľa článku 56 Saint-Germainskej zmluvy zakázané stavať akékoľvek vojenské zariadenie.[1]

„ Štát česko-slovenský sa zaväzuje nebudovať žiadnych vojenských zariadení na časti svojho územia, ktorá leží na pravom brehu Dunaja na juh od Bratislavy. “

Toto uznesenie bolo v 30. rokoch 20. storočia vzhľadom k zhoršenej medzinárodnej politickej situácii ignorované a pozdĺž hranice na Petržalke vyrástla línia opevnení, ktorá spočiatku bola predovšetkým orientovaná proti nepriateľskému Maďarsku, lebo Rakúsko, ktorého armáda bola obmedzená medzinárodnými zmluvami, nepredstavovalo väčšie nebezpečenstvo. Okolo Petržalky vyrástlo v rokoch 1933–1935 prvých deväť železobetónových bunkrov a to na popud generála Josefa Šnejdárka, ktorý sa v roku 1932 stal krajinským vojenským veliteľom v Bratislave. Projekty týchto bunkrov, ktoré vznikli ešte pred zriadením Rady pre opevňovanie (RO) a Riaditeľstvo opevňovacích prác (ROP) roku 1935, zaistilo zrejme Krajinské vojenské veliteľstvo Bratislava, výstavbou bol pravdepodobne poverený bratislavský ženijní pluk 4. Vzhľadom k neskôr budovaným opevneniam v Česko-Slovensku išlo o objekty celkom atypické, ktoré museli byť neskôr upravované.

Po rozhodnutí o výstavbe opevnení pozdĺž celých hraníc Česko-Slovenska bolo predmostie Bratislavy zaradené v pláne z roku 1936 do I., najnaliehavejšej etapy. Preto ešte ten istý rok vznikla ženijná skupina (ŽS) 21, ktorá opevňovanie v Bratislave riadila.

ŽS 21 tiež riadila výstavbu ťažkého opevnenia na brehu Dunaja v Komárne, ktoré podľa pôvodných plánov malo pozostávať z piatich pechotných zrubov.

Základné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Ženijná skupina 21 bola zriadená 15. septembra 1936, sídlo mala v Jelínkových kasárniach na Petržalke a jej veliteľom sa stal kpt. (neskôr škpt.) žen. Ing. František Novák. Výstavba v podúseku Bratislava bola zahájená ešte na jeseň 1936, pričom všetkých sedem pechotných zrubov, ktoré doplnili a predĺžili líniu Šnejdárkových bunkrov, bolo vybetónovaných na prelome rokov 1936 a 1937. Staršie malé bunkre boli pre začlenenie do systému opevnenia upravené v lete roku 1937. V druhej polovici roku 1937 bolo následne postavených päť objektov tvoriacich druhú líniu (z toho štyri ropíky a jeden ťažký objekt). Poslednou akciou bola výstavba štyroch veliteľských stanovísk na prelome rokov 1937 a 1938.

Výstavba troch pechotných zrubov (ostatné dva boli zrušené) v Komárne prebehla v lete 1937.

Činnosť ŽS 21 bola ukončená po dokončení všetkých plánovaných objektov, vnútorných inštalácií v bunkroch, osadení zvonov a kopúl a výstavbe kabeláže a prekážok 4. júna 1938.

Stavebné podúseky[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislava[upraviť | upraviť zdroj]

Objekt B-S 10 Tri hranice
  • Zadaný: 11. septembra 1936 / 3. septembra 1937 / 25. novembra 1937
  • Staviteľ: Ing. Rudolf Frič, Bratislava
  • Zadávacia čiastka: 4 294 841,04 Kč / 523 878,80 Kč / 429 420,80 Kč
  • Zadaných objektov: 7 (B-S 1 – B-S 4, B-S 8, B-S 13, B-S 15) / 5 (B-S I – B-S V) / 4 (B-SV 1 – B-SV 4)
  • Postavených objektov: 7 / 5 / 4
  • Priestor: Bratislava-Petržalka

Komárno[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zadaný: 13. marca 1937
  • Staviteľ: Inžesta, s. r. o., Bratislava
  • Zadávacia čiastka: 1 776 125,25 Kč
  • Zadaných objektov: 3 (Ko-S 1, Ko-S 3, Ko-S 4)
  • Postavených objektov: 3
  • Prieostor: Komárno

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ 507/1921 Sb. mezi mocnostmi spojenými i sdruženými a Rakouskem – Čl.56 [online]. Portal.gov.cz, [cit. 2010-07-08]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • STEHLÍK, Eduard, a kol. Lexikon těžkých objektů československého opevnění z let 1935–38. Dvůr Králové nad Labem : Ing. Jan Škoda – Fortprint, 2001. ISBN 80-86011-13-5.
  • VONDROVSKÝ, Ivo. Opevnění z let 1936 – 1938 na Slovensku. Dvůr Králové nad Labem : Ing. Jan Škoda – Fortprint, 1995. ISBN 80-900299-5-7.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženijní skupina 21 Bratislava na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ženijná_skupina_21_Bratislava&oldid=7685195“