Židia v Bulharsku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sofijská synagóga

Židovská komunita v Bulharsku patrí prevažne k sefardskej židovskej vetvi. V súčasnosti žije v Bulharsku približne 2 100 Židov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyhnaní Židov zo Španielska Ferdinandom Aragónskym a Izabelou Kastílskou našla veľká časť Židov z Pyrenejského polostrova útočisko v Osmanskej ríši a usadili sa aj na území dnešného Bulharska. Ich spoločenským a kultúrnym centrom sa stala Sofia. Nevyčnievali nad bežné obyvateľstvo a ostatní spoluobčania ich rešpektovali a postavili sa za nich, keď im hrozilo nebezpečenstvo. Potom čo sa Bulharsko stalo spojencom hitlerovskej Tretej ríše, bol vydaný zákon na ochranu národa. Židom boli do istej miery obmedzené práva (nesmeli chodiť v noci von, boli uzavreté židovské kultúrne inštitúcie a museli nosiť označenie svojej príslušnosti). Proti tomuto nariadeniu ľudia z celého Bulharska protestovali. Na rozdiel od ostatných štátov Európy však toto označenie pozostávalo z malého žltého odznaku.[1] Situácia sa však zhoršovala a v roku 1943 začali prvé deportácie do koncentračných táborov. Medzi prvými boli deportovaní Židia z obsadených území gréckej Trácie a Makedónie – približne 11 000 ľudí. Keď malo dôjsť k deportácii bulharských Židov, tak sa na ich stranu opäť postavila bulharská spoločnosť (napr. Zväz spisovateľov, Advokátska komora, zväzy umelcov atp.). Faktickú účinnosť tieto protesty však nemali. K zastaveniu transportov prispelo, že sa obyvatelia mesta Kiustendil obrátili na svojho poslanca a zároveň podpredsedu parlamentu Dimitara Peševa. Tomu sa následne podarilo presvedčiť 42 svojich kolegov a podpísali rezolúciu, že Židia pre Bulharsko nie sú problém, a že by ich vydanie bolo urážkou Bulharov. Po tomto vystúpení sa na stranu zastavenia deportácií postavil aj cár Boris III. Vláda tak miesto do koncentračných táborov poslala Židov do vidieckych giet a pracovných táborov v Bulharsku. V povojnovom období začalo s nástupom komunistickej strany prenasledovanie náboženských spoločností. Následkom toho emigrovalo 90 % bulharských Židov na územie dnešného Štátu Izrael.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje dát: rok 1933, rok 1950, rok 1965 Archivované 2011-09-29 na Wayback Machine, rok 1980 Archivované 2011-09-29 na Wayback Machine, rok 2002, rok 2005 Archivované 2019-08-04 na Wayback Machine

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Michajlina Pavlovov, Organizace bulharských Židů - Šalom
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v Bulharsku na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]