Žralok belavý
| Žralok belavý | |
 Dospelý jedinec. Fidži, 2007. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Carcharhinus leucas Müller a Henle, 1839 | |
 mapa rozšírenia (modrým). | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Žralok belavý[2] (lat. Carcharhinus leucas) je mohutný a veľký druh žraloka z čeľade Carcharhinidae dlhý až 2,1 m a s hmotnosťou okolo 90 kg. Samice bývajú väčšie: dlhé 3,49 m s hmotnosťou až 318 kg. Má zaokrúhlený masívny nosec, veľké žiabrové štrbiny a veľkú chrbtovú plutvu. Telo má zvrchu sfarbené šedé, brucho je biele.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Má dve chrbtové plutvy bez tŕňov, päť párov žiabrových štrbín a prúdnicovité telo. Patrí medzi neveľa druhov žralokov, ktoré často plávajú proti prúdu riek (jedného jedinca objavili v Amazonke až 3000 kilometrov od mora). Živí sa nezvyčajne rozmanitou potravou od bezstavovcov cez ryby a žraloky až po cicavce, pričom požiera aj mladé jedince vlastného druhu. Patrí medzi najnebezpečnejšie žraloky na svete; je zaznamenané veľké množstvo nielen vyprovokovaných, ale aj nevyprovokovaných útokov na človeka.
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Obývajú obyčajne teplé, plytké vody pozdĺž pobrežia, prípadne potom rieky. V mori sa pohybuje v oblasti do hĺbky 150 m, ale obvykle nepresiahne hranicu 30 m. V Atlantickom oceáne sa nachádza od Massachusetts, južnej Brazílie až po Maroko a Angolu. V Indickom oceáne obýva územie od Južnej Afriky po Keňu, Indiu, Vietnam a Austráliu. Veľká časť celkovej populácie žralokov belavých žije pri pobreží alebo v riekach Austrálie. Odhaduje sa, že pri pobreží Brisbane v Austrálii žije viac ako 500 žralokov belavých. Na rozdiel od väčšiny ostatných morských žralokov dokáže tento druh po určitý čas žiť v sladkej vode. Často je videný v oblastiach riek, ktoré sú značne vzdialené od mora, často sa tak deje v Amazonke.
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Loví samotársky a jeho korisťou sa obvykle stávajú ryby, iné žraloky, delfíny, korytnačky, vtáky, mäkkýše, kôrovce a dokonca aj cicavce žijúce na súši. Žralok belavý je celosvetovo známy svojim nepredvídateľným, často veľmi agresívnym chovaním, ktoré vyústilo k názoru, že žraloky belavé pobývajúce v plytkých vodách sú často nebezpečnejšie človeku ako ostatné druhy žralokov v rovnakom prostredí. Navyše niekoľko útokov žralokov belavých na ľuďoch boli nesprávne prisudzované iným druhom žralokov, predovšetkým žralokovi modrému a tigriemu. Niekoľkokrát sa tak stalo aj vo filme Čeľuste. Sú vysoko územní a neváhajú zaútočiť na každého živočícha – vrátane človeka – ktorý vstúpi na jeho územie. V niekoľkých krajinách, predovšetkým v Indii predstavuje žralok belavý naozaj veľké nebezpečenstvo a môže za úmrtie, alebo napadnutie mnohých ľudí. Nepohrdne ani mŕtvolou.
Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Žraloky belavý sa rozmnožujú v lete, často v poloslaných vodách v ústí riek. Po zhruba ročnej brezivosti rodí samica až 13 mláďat (sú živorodí). Mláďatá sú po narodení zhruba 70 cm dlhé a pohlavnú dospelosť dosahujú v 10 rokoch života. Medzi mláďatami sa často prejavuje kanibalizmus.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Rigby, C.L., Espinoza, M., Derrick, D., Pacoureau, N. & Dicken, M. 2021 [1]. The IUCN Red List of Threatened Species 2021: e.T39372A2910670. Prístup 3. máj 2022.
- ↑ BURNIE, David. Praktická encyklopédia zvierat. Bratislava : Mladé letá, 2003. ISBN 8010002496.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žralok belavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Žralok belavý
Wikislovník ponúka heslo Žralok belavý
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žralok bělavý na českej Wikipédii.