19 Fortuna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
19 Fortuna
Objavenie A
Objaviteľ John Russell Hind
Dátum objavenia 22. august 1852
Označenie planétok A902 UG B
Kategória planétky hlavného pásu
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 22. október 2004 (JD 2453300,5)
Excentricita (výstrednosť) (e) 0,159
Veľká polos (a) 365,235 Gm (2,441 AU)
Perihélium (q) 307,028 Gm (2,052 AU)
Afélium (Q) 423,443 Gm (2,831 AU)
Obežná doba (P) 1393,378 d (3,81 a)
Priemerná obežná rýchlosť 18,94 km/s
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 1,573°
Dĺžka výstupného uzla (Ω) 211,379°
Argument perihélia (ω) 182,091°
Stredná anomália (M) 268,398°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 225,0 km 1
Hmotnosť 1,2×1019 kg
Hustota 2,0? g/cm³
Povrchová gravitácia 0,0629 m/s²
Úniková rýchlosť 0,1190 km/s
Rotačná perióda 0,3101 d (7,443 h) 2
Spektrálna trieda G
Absolútna veľkosť 7,13
Albedo 0,061 3
Priemerná povrchová teplota ~180 K

19 Fortuna je planétka v hlavnom pásme asteroidov. Zložením sa podobá trpaslíčej planéte 1 Ceres; má tmavý povrch pokrytý jednoduchými uhlíkatými látkami.

Histórie[upraviť | upraviť zdroj]

Objavil ju J. R. Hind, a to 22. augusta 1852 na londýnskej súkromnej hvezdárni George Bishopa. Pomenoval ju po Fortune, rímskej bohyni šťastia.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Táto planétka na základe spektroskopických prieskumov patrí do skupiny C, teda uhlíkatých objektov a to do podskupiny G, lebo v infračervenej oblasti boli zistené spektrálne pásy, zodpovedajúce chemickým väzbám C—H. Dá sa z toho usúdiť, že jej povrch obsahuje veľké množstvo tholínu, vznikajúceho fotolýzou uhľovodíkov pôsobením slnečného ultrafialového žiarenia a korpuskulárneho kozmického žiarenia. Ďalšie spektrálne pásy ukazujú na prítomnosť hydratovaných kremičitanov a oxidov železa. Je viac-menej dokázané, že sa jej povrch najviac blíži zloženiu chondritických meteoritov triedy CM. Niektorí astronómovia túto planétku dokonca spolu s 1 Ceres považujú za materské teleso uhlíkatých chonditov (napr. meteoritu Murchison).

V roku 1993 uskutočnil Hubbleov vesmírny ďalekohľad prvé podrobné pozorovania. Bolo zistené, že planétka má priemer asi 0,2 uhlovej sekundy a takmer guľový tvar. Pátranie po jej mesiacoch bolo bezvýsledné. Na upresnenie veľkosti tohto telesa bolo použitých niekoľko pozorovaných zákrytov hviezd.

Prieskum objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Táto planétka doteraz nebola skúmaná žiadnou pozemskou sondou. V 90. rokoch 20. storočia ruskí vedci v spolupráci s nemeckými ju navrhovali ako jeden z možných cieľov kozmickej misie na odobratie vzorky hornín vzhľadom k tomu, že sa pohybuje vo vnútornej časti hlavného pásu planétok a pretože pravdepodobne predstavuje charakteristického zástupcu triedy objektov s málo premeneným materiálom z doby formovania slnečnej sústavy. Bola tiež na zoznamu potencionálnych cieľov pozorovania zblízka neskôr zrušeného projektu sondy CRAF (Comet Rendezvous and Asteroid Fly-by).


… | 18 Melpomene | 19 Fortuna | 20 Massalia | …