2006 BV39

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
2006 BV39
planétka
Objav
ObjaviteľT. H. Bressi, M. T. Read
Dátum objavu26. január 2006
Označenia2006 BV39
Kategória?
Elementy dráhy
Epocha 26. január 2006
Excentricita (e)0,270 819
Veľká polos (a)171,148 837 Gm (1,144 AU)
Perihélium (q)124,798 397 Gm (0,8342 AU)
Afélium (Q)217,499 277 Gm (1,4539 AU)
Obežná doba (P)463,31 d (1,22 a)
Priemerná obežná rýchlosť? km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
0,7366°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)127,163°
Argument perihélia (ω)70,724°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery5-12 m
Hmotnosť? kg
Hustota? g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť29,06
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

2006 BV39 je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO) a teda aj medzi potenciálne nebezpečné telesá (PHA). Jej dráha nie je dosiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba počas dvoch dní, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a pretože nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Planétka bola po prvýkrát pozorovaná 26. januára 2006 okolo 08:00 svetového času (UTC) 1,8metrovým ďalekohľadom na Kitt Peak Observatory v rámci programu Spacewatch II. Objavili ju astronómovia T. H. Bressi, M. T. Read. O dva dni neskôr, 28. januára o 07:28 UTC, preletela v minimálnej vzdialenosti 330 tisíc kilometrov od stredu Zeme, teda bližšie, ako obieha Mesiac, a opäť sa vzdialila do medziplanetárneho priestoru. Naposledy bola pozorovaná ešte krátko pred jej maximálnym priblížením k Zemi, o 05:14 UTC a potom počas obletu ešte v ten istý deň okolo 22:40 UTC astronómom Milošom Tichým z observatória na juhočeskej Kleti.

V minulosti preletela už niekoľkokrát v blízkosti Zeme, naposledy v roku 1997, keď ju minula v bezpečnej vzdialenosti 23 miliónov kilometrov. Pred tým, v roku 1962, preletela vo vzdialenosti približne 5,6 mil. km okolo Marsu, čo trocha zmenilo jej dráhu.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Planétka sa bude opakovane približovať k Zemi, ale do konca 21. storočia nás tieto prelety neohrozia. K najtesnejšiemu preletu vo vzdialenosti 7,3 mil. km má dôjsťt 24. júna 2061. Omnoho zaujímavejšie budú opakované prelety okolo Marsu v rokoch 2026, 2050, 2075 a 2099. Pri poslednom z týchto stretnutí minie Mars iba o 4 mil. km.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]