Achernar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Achernar
Position Alpha Eri.png
Pozícia Achernaru.
Pozorovacie dáta
Epocha J2000
Súhvezdie Eridanus
Rektascenzia 01h 37m 42,8s
Deklinácia −57° 14′ 12″
Zdanlivá magnitúda (V) 0,45
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ B3 Vpe
U-B farebný index −0.66
B-V farebný index −0.20
R-I farebný index -
Typ premennosti Lambda Eridani
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv) 16 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: 88,02 mas/r
Dek.: −40,08 mas/r
Paralaxa (π) 022.68 ± 0.57 mas
Vzdialenosť 144 ± 4 ly
(44 ± 1 pc)
Absolútna magnitúda (MV) −2,77
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť 6–8 M
Polomer ~10 R
Svietivosť 2,900–5,400 L
Teplota 14,500–19,300 K
Metalicita
Rotácia 225–300 km/s
Vek 1–5 × 108 rokov
Iné označenia
Alpha Eridani, α Eridani, HR 472, CD -57°334, HD 10144, SAO 232481, FK5 54, HIP 7588.
Databázové referencie
SIMBAD dáta

Achernar (arab. آخر النهر (áchir al-nahr) – ústie rieky) (α Eri/α Eridani/Alfa Eridani) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Eridanus a deviata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Z desiatich najjasnejších hviezd (s výnimkou Slnka): Sirius, Canopus, Alfa Centauri, Arcturus, Vega, Capella, Rigel, Procyon, Achernar & Betelgeuze, je Achernar najhorúcejší a najmodrejší.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Sploštenie Achernaru

Je to podobor zdanlivej jasnosti 0,45m, spektrálneho typu B3, s povrchovou teplotou približne 14 800 K a hmotnosťou v rozmedzí od 6 do 8 Sĺnk. Patrí do triedy svietivosti V, je 1070-krát jasnejší ako Slnko. Achernar však produkuje viac energie v ultrafialových vlnových dĺžkach; jeho bolometrická svietivosť je 2900 až 5400-krát väčšia ako slnečná (záleží na odhade UV vyžarovania). Je to pomerne mladá hviezda s vekom nie vyšším ako niekoľko stoviek miliónov rokov.[1] Vzdialenosť Achernara od Zeme je približne 144 ly. Zo Slovenska nie je viditeľný, keďže nikdy nevystúpi nad horizont severnejšie ako 33° severnej výšky.[2]

Sploštenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozorovania VLT, publikované v roku 2003[3], ukazujú, že hviezda je mimoriadne sploštená (polomer na rovníku je až o 56% väčší ako na póle). To je spôsobené nezvyklou rýchlosťou rotácie okolo osi, ktorá na povrchu dosahuje rýchlosť 225 až 300 km/s. To má za následok, že z hviezdy sa uvoľňujú obrovské množstvá hmoty a tiež aj veľké rozdiely v povrchovej teplote - póly sú omnoho teplejšie ako rovník.[1]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Achernar pochádza z arabčiny (آخر النهر; áchir al-nahr) a znamená ústie rieky - hviezda je posledná v súhvezdí Eridanus (rieka).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b http://www.solstation.com/x-objects/achernar.htm
  2. http://earthsky.org/brightest-stars/bright-achernar-ends-the-southern-river
  3. Domiciano de Souza, A., Kervella, P., Jankov, S., Abe, L., Vakili, F., di Folco, E. and Paresce, F. The spinning-top Be star Achernar from VLTI-VINCI [online]. Astronomy and Astrophysics, 08/2003. S. L47 - L50. Dostupné online. DOI:10.1051/0004-6361:20030786 (po anglicky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]