Afganský konflikt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Afganský konflikt
Súčasť studenej vojny (1978 – 1991) a globálnej vojny proti terorizmu (2001 – 2021)

Vývoj afganskej občianskej vojny od Pešávarskej dohody v apríli 1992 po bitku o Tora Bora v decembri 2001
Dátum 27. apríl 1978 – súčasnosť
Miesto Afganistan (prelievanie do Pakistanu)
Stav Prebiehajúci konflikt na nízkej úrovni:
Republikánske povstanie od roku 2021 a konflikt medzi ISIS a Talibanom od roku 2015
Zmeny územia Taliban kontroluje väčšinu Afganistanu pod obnoveným Islamským emirátom od augusta 2021

Afganský konflikt (paštúnsky: دافغانستان جنګون; perzsky: درگیری افغانستان)[1] sa vzťahuje na sériu udalostí, ktoré od 70. rokov 20. storočia udržiavajú Afganistan v takmer nepretržitom stave ozbrojeného konfliktu. Prvotná nestabilita nasledovala po rozpade Afganského kráľovstva počas nenásilného štátneho prevratu v roku 1973, ktorý v neprítomnosti zosadil afganského panovníka Muhammada Záhira Šáha a ukončil jeho 40-ročnú vládu. Súčasným vznikom Afganskej republiky, na čele ktorej stál Muhammad Daúd Chán, sa skončilo relatívne pokojné a stabilné obdobie moderných dejín krajiny. Celkové boje však vypukli až po roku 1978, keď Saurová revolúcia násilne zvrhla Chánovu vládu a založila Afganskú demokratickú republiku. Následné nepokoje v súvislosti s radikálnymi reformami, ktoré presadzovala vtedajšia vládnuca Ľudovodemokratická strana Afganistanu (PDPA), viedli k bezprecedentnému násiliu, čo si v roku 1979 vyžiadalo rozsiahlu vojenskú intervenciu Sovietskeho zväzu v prospech PDPA. V následnej sovietsko-afganskej vojne získali protisovietski afganskí mudžahedíni rozsiahlu podporu Pakistanu, Spojených štátov a Saudskej Arábie v rámci spoločného tajného úsilia, ktoré bolo nazvané operácia Cyklón.

Hoci sa Sovieti v roku 1989 z Afganistanu stiahli, rôzne frakcie mudžahedínov pokračovali v boji proti vláde PDPA, ktorá sa v roku 1992 zrútila na základe Pešávarskej dohody. Pešávarská dohoda však nezostala nedotknutá vzhľadom na neschopnosť predstaviteľov mudžahedínov dosiahnuť dohodu o koalícii na rozdelenie moci v novej vláde, čo vyvolalo mnohostrannú občiansku vojnu medzi nimi. Do roku 1996 sa Taliban podporovaný pakistanskou spravodajskou službou Inter-Services Intelligence zmocnil okrem hlavného mesta Kábulu aj približne 90 % územia krajiny, zatiaľ čo severný Afganistan zostal pod vládou protitalibanskej Severnej aliancie. Počas tohto obdobia sa Afganský islamský štát Severnej aliancie tešil širokému medzinárodnému uznaniu a bol zastúpený v OSN, na rozdiel od Afganského islamského emirátu Talibanu, ktorý bol diplomaticky uznaný len tromi krajinami. Napriek pádu Kábulu v prospech Talibanu Severná aliancia pokračovala v ďalšej občianskej vojne nasledujúcich päť rokov.

Po útokoch z 11. septembra 2001, ktoré uskutočnila al-Kájda proti Spojeným štátom, Taliban poskytol džihádistovi narodenému v Saudskej Arábii Usámovi bin Ládinovi politický azyl na území Islamského emirátu. Následné nesplnenie požiadavky Bushovej administratívy na jeho vydanie podnietilo Američanmi vedenú inváziu do Afganistanu kontrolovaného Talibanom, ktorá posilnila Severnú alianciu tým, že v roku 2002 zvrhla Islamský emirát a dosadila Afganskú prechodnú vládu. Invázia spustila 20 rokov trvajúcu vojnu v Afganistane, v ktorej NATO a spojenecké krajiny NATO bojovali po boku vznikajúcej Afganskej islamskej republiky proti povstaniu Talibanu. Počas bitky o Tora Bora sa Američanmi vedenej vojenskej koalícii nepodarilo chytiť bin Ládina, ktorý sa následne presťahoval do Pakistanu a zostal tam až do roku 2011, keď ho v Abbottabade zabil americký tím SEAL Six. Napriek tomu boje v Afganistane pokračovali, čo nakoniec viedlo k stiahnutiu Američanov v rokoch 20202021 a nakoniec sa skončilo ofenzívou Talibanu v roku 2021, ktorá viedla k obnoveniu súčasného Islamského emirátu. Hoci sa vojna v celej krajine skončila v roku 2021, v súčasnosti v niektorých častiach Afganistanu[2][3][4] pretrvávajú strety a nepokoje v dôsledku konfliktu medzi ISIS a Talibanom a protitalibanského republikánskeho povstania. Od roku 2024 zostáva medzinárodne uznanou vládou krajiny rozpadnutá Afganská islamská republika.

Zoznam významných udalostí[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie studenej vojny:[upraviť | upraviť zdroj]

  • Afganská občianska vojna (1989 – 1992): Pokračovanie konfliktu medzi afganskou vládou a afganskými mudžahedínmi, ale bez účasti sovietskych vojsk. Sovietsky zväz naďalej finančne podporoval afganskú vládu v jej boji a rovnako frakcie mudžahedínov naďalej dostávali podporu od Spojených štátov a Pakistanu. Afganská demokratická republika prežila až do bitky o Kábul, počas ktorej mudžahedíni založili Afganský islamský štát (ISA).

Obdobie po 11. septembri[upraviť | upraviť zdroj]

  • Konflikt medzi Islamským štátom a Talibanom (2015 – súčasnosť): Začal sa v roku 2015 počas vojny po 11. septembri 2001, keď sa disidentské skupiny Talibanu zorganizovali do miestnej pobočky Islamského štátu (nezamieňať s bývalým Afganským islamským štátom). Skupina útočila na Taliban, ako aj na jednotky NATO, ale primárne sa zameriavala na civilistov. Povstanie stále pokračuje.
  • Republikánske povstanie v Afganistane (2021 – súčasnosť): Začalo sa v roku 2021, keď sa zostávajúce sily verné padlej Islamskej republike reorganizovali na Afganský národný front odporu v Pandžšírskom údolí. Napriek tomu, že má medzinárodné uznanie ako legitímna vláda Afganistanu, Front národného odporu nedostal žiadnu zahraničnú podporu. Sily Talibanu obsadili údolie Pandžšír v septembri 2021 a vodcovia Frontu národného odporu utiekli do Tadžikistanu. V provincii Pandžšír a v provincii Baglán prebiehajú boje medzi novoorganizovanou armádou Talibanu a malými, roztrúsenými oddielmi Frontu národného odporu.

Ak do roku 2014 spočítame rôzne odhady obetí niektorých z týchto jednotlivých konfliktov, počas trvania konfliktu v Afganistane bolo zabitých 1 405 111 až 2 084 468 ľudí.[5][6][7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NAJIBULLAH, Heela. Different Layers of the Afghan Conflict. Cham : Springer International Publishing, 2020. DOI: 10.1007/978-3-030-11795-5_132-1. Dostupné online. ISBN 978-3-030-11795-5. DOI:10.1007/978-3-030-11795-5_132-1 S. 1–6. (po anglicky)
  2. One year later, Austin acknowledges lasting questions over Afghanistan war’s end [online]. Stars and Stripes, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Karzai says while the war has ended, unity has not yet been achieved | Ariana News [online]. www.ariananews.af, 2022-03-09, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Briefing by Special Representative Deborah Lyons to the Security Council [online]. UNAMA, 2022-01-26, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Russia's War in Afghanistan - David C. Isby - Google Books [online]. web.archive.org, 2015-04-06, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. Archivované 2015-04-06 z originálu.
  6. GIUSTOZZI, Antonio. War, Politics and Society in Afghanistan, 1978-1992. [s.l.] : Hurst, 2000. Google-Books-ID: Hz5NzJtg48kC. Dostupné online. ISBN 978-1-85065-396-7. (po anglicky)
  7. Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online. Archivované 2013-04-30 z originálu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Afghan conflict na anglickej Wikipédii.