Alois Bouda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alois Bouda
Základné informácie
Popis umelca slovenský hudobník, hráč na klávesové nástroje a hudobný skladateľ
Celé meno Alois Bouda
Narodenie 14. december 1932 (91 rokov)
Litovel, Česko-Slovensko

Alois Bouda (* 14. december 1932, Litovel, Česko-Slovensko[1][2]) je slovenský hudobník, hráč na klávesové nástroje a hudobný skladateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Alois Bouda sa narodil 14. decembra 1932 v Litoveli. Jeho otec bol učiteľom a matka bola v domácnosti. Keď bol ešte malý školák, jeho otec doniesol domov klavír. Potom odišli na nákup a kým sa vrátili domov, vedel už na ňom zabrnkať práve naučenú pieseň.

Po skončení 2. svetovej vojny sa rodina Boudovcov presťahovala do Rýmařova. Tu Alois začal chodiť na odbornú textilnú školu, neskôr študoval na Textilnej tkáčskej škole hodvábnickej v Brne.

Napriek tomu, že jeho otec nechcel aby bol hudobníkom, založil si džezovú kapelu, s ktorou často spolu hrávali. Po udalostiach vo februári 1948, musel vstúpiť do Československého zväzu mládeže a stať sa členom kultúrnej úderky. Na schôdzach Zväzu mládeže zvykol sedávať s harmonikou a na ich konci musela zaznieť Internacionála. Raz pri odchode zo sály zahral kombináciu nôt, ktorej melódia mala provokačný podtón, niekto si to všimol, predvolali ho na výbor a vylúčili ho tak, že dokončil len nižší stupeň textilnej školy. Potom tri roky pracoval v textilnej fabrike, no popri tom stále hrával so svojou džezovou kapelou.

V roku 1956 bol Alois Bouda prijatý na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Nakoľko už počas školy dostával profesionálne zákazky, štúdium na VŠMU nedokončil. Od roku 1959 hrával v orchestri Siloša Pohanku. Napísal vtedy pieseň „Zemeguľa“ naspievanú spevákmi Zuzkou Lonskou a Zdenkom Kratochvílom,[3] ktorá sa stala hitom a predalo sa z nej 37-tisíc nahrávok. V roku 1960 bol Alois Bouda jedným zo zakladajúcich členov Big bandu Slovenského rozhlasu. S týmto hudobným telesom hrával s prestávkami až do jeho rozpustenia v roku 1993. V roku 1960 sa Alois Bouda oženil s Evou Večerovou.

Počas svojej hudobnej kariéry ako džezový klavirista precestoval celú Európu. Hral v kapelách v ktorých spievali vtedajšie populárne hviezdy ako Dušan Grúň, Karol Duchoň, Oľga Szabová, Eva Kostolányiová, Eva Máziková  a s ďalšími. Po udalostiach okolo okupácie v roku 1968, ktoré zažil na vlastnej koži, na čas s rodinou odišiel cez Rakúsko do Západného Nemecka, no po štyroch mesiacoch sa do Česko-Slovenska vrátil.

V 70. rokoch hrával v Big bande Slovenského rozhlasu a v roku 1973 sa stal ďalším členom sedemčlennej kapele Nový Tradicionál, ktorá mala v repertoári starý, tradičný džez. Aj s touto skupinou cestovali po Európe. Hrali aj v Spojených štátoch, kde na džezovom festivale v Kalifornii, vystupovali pod názvom T&R Band. V tejto kapele vtedy spieval Peter Lipa. Koncom roka 1989, v októbri, odcestovali na koncertné turné do španielskeho Bilbaa, kde ho zastihli správy o Nežnej revolúcii.

Aj po revolúcii Alois Bouda hrával do roku 1993 s bratislavským rozhlasovým big bandom. Účinkoval aj v relácii Večer Milana Markoviča, ktorú najskôr vysielala Slovenská televízia, neskôr ju do roku 1998 pod názvom Na šikmej ploche vysielali v Českej televízii.  V rokoch 1995 – 2005 popritom pravidelne hrával pri rôznych slávnostných príležitostiach vo Viedni. Koncertoval v sálach Palais Pallavicini, Schwarzenberg, Schönbrunn či Hofburg.[2]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Výber albumov s Aloisom Boudom.[4][5][6]

Sólové albumy
s Novým Tradicionálom
s kapelou T&R Band

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Alois Bouda (1932) [online]. www.pametnaroda.cz, [cit. 2023-07-26]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b Alois Bouda (1932) [online]. www.pametnaroda.cz, [cit. 2023-07-26]. Dostupné online. (po česky)
  3. Lonská, Kratochvíl - Zemeguľa [online]. [Cit. 2023-07-26]. Dostupné online.
  4. Alojz Bouda [online]. Discogs, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Nový Tradicionál [online]. Discogs, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. T+R Band [online]. Discogs, [cit. 2023-07-28]. Dostupné online. (po anglicky)