Axel Munthe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Axel Munthe
Axel Munthe
švédsky lekár, spisovateľ, pacifista

Narodenie 31. október 1857
Oskarhamn, Švédsko
Úmrtie 11. február 1949 (91 rokov)
Štokholm Švédsko

Axel Martin Fredrik Munthe (* 31. október 1857, Oskarhamn, Švédsko – † 11. február 1949, Štokholm, Švédsko) bol švédsky lekár a spisovateľ, pacifista a priateľ zvierat.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Axel Munthe pochádzal z rodiny švédskeho lekárnika. Rodina pochádzala pôvodne z Flámska, v 16. storočí sa usadila vo Švédsku.

Axel Munthe bol dvakrát ženatý, jeho prvou manželkou bola Ultima Hornberg, s ktorou mal jedného syna, druhou manželkou bola Hilda Pennington-Mellor, ktorá pochádzala z aristokratickej anglickej rodiny. Spolu mali dvoch synov. Je zaujímavé, že vo svojej Knihe o San Michele ani jednu manželku nespomína.

Štúdium a pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Axel Munthe študoval na univerzite v Uppsale (od r. 1874), potom vo Francúzsku na univerzitách v Montpellieri a Paríži. Po skončení štúdia zostal v Paríži, kde ho ovplyvnil predovšetkým Jean-Martin Charcot. Nadobudol kvalitné vzdelanie, plynne hovoril švédsky, francúzsky, anglicky, taliansky a nemecky. V Paríži si po štúdiu otvoril ordináciu a pôsobil ako psychiater. Liečil predovšetkým ženy z vyšších spoločenských vrstiev, pričom používal aj niektoré neortodoxné liečebné postupy. Získal si pomerne veľký majetok. Medzi jeho pacientky patrila aj členka švédskej kráľovskej rodiny, korunná princezná Viktória Bádenská.

Okrem liečenia majetných sa však venoval aj charite a liečeniu chudobných. Navštevoval chudobince a útulky najbiednejších, kde poskytoval bezplatne odborné rady, liečil chudobných a nakupoval za vlastné peniaze lieky.

Jeho filantropia a charitatívna činnosť sa prejavila v roku 1883, keď v okolí talianskeho mesta Neapol prepukla cholerová epidémia, a aj po zemetrasení na severe Sicílie v roku 1906, kde dobrovoľne a bez nároku na odmenu pôsobil niekoľko týždňov v Messane a zachraňoval zranených ľudí.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil v radoch Červeného kríža, pričom svoje skúsenosti opísal v práci Red Cross, Iron Cross.

Pobyt na Capri[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1887 skončil svoju prax v Paríži a odišiel do Talianska, kde sa najprv usadil v Ríme a začlenil sa do medzinárodnej spoločnosti. Opäť začal vykonávať svoju lekársku prax. V roku 1887 si kúpil malý pozemok s vinicou na ostrove Capri, v oblasti Anacapri. Pri prácach na vinici objavil základy rímskej vily, na ktorých sa rozhodol postaviť si vlastnú vilu. Pokúsil sa (celkom úspešne) zrekonštruovať rímsku budovu, v ktorej začal zhromažďovať rôzne predmety, ktoré našiel pri prácach na svojom pozemku. Zo svojej vily postupne vybudoval malé archeologické múzeum s mnohými cennými bronzovými a mramorovými sochami a predmetmi každodennej potreby.

V závete odkázal vilu na Capri nadácii, ktorá ju dodnes spravuje.

Vplyv na Capri[upraviť | upraviť zdroj]

Axel Munthe si získal svojím pôsobením vplyv na obyvateľov ostrova Capri. Prejavilo sa to aj v tom, že dokázal presvedčiť miestnych obyvateľov, aby sa vzdali lovu na sťahovavé vtáky, ktoré mali na ostrove Capri medzizastávku pri jarnom a jesennom prelete z Európy do Afriky a späť. Na pamiatku toho, je v záhrade jeho vily v Anacapri vybudovaný malý altánok s fotografiami a ďalšími predmetmi pripomínajúcimi Muntheho vplyv.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Egyptská sfinga vo vile San Michele

Axela Muntheho najviac preslávila autobiografická Kniha o San Michele (Bratislava, Tatran 1967), ktorá bola preložená do viac ako štyridsiatich jazykov. Axel Munthe v nej opisuje každodenný život miestnych obyvateľov, svoj život a svoje pôsobenie. Hrdinkou jeho knihy je Anna Maria Portalettere (Anna Maria poštárka), ktorá prinášala Axelovi Munthemu a ďalším obyvateľom Anacapri poštu z prístavu Marina Grande, pričom musela prekonávať veľký výškový rozdiel medzi prístavom a mestečkom Anacapri (okrem iného aj osemsto tzv. fénických schodov). Axel Munthe opisuje aj svoju záľubu v zbieraní archeologických nálezov a budovaní svojho malého múzea, pričom za jeden z najkrajších nálezov pokladal egyptskú sfingu z červeného mramoru, ktorá sa našla na pevnine a získal ju pre svojej zbierky.

Okrem toho už v roku 1898 napísal knihu Memories and Vagaries, ktorá vyšla v Londýne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]