Azid olovnatý
| Azid olovnatý | |
|---|---|
azide.svg){kind=small} |
|
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | Pb(N3)2 |
| Vzhľad | biely prášok |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 291,24 g/mol |
| Teplota topenia | 350 °C (exploduje) |
| Hustota | 4,71 g/cm3, pevný stav |
| Rozpustnosť | 2,3 g/100 mL (18 °C) 9,0 g/100 mL (70 °C)[1] veľmi rozpustný v kyseline octovej; nerozpustný v amoniaku |
| Termochemické vlastnosti | |
| Štandardná zlučovacia entalpia | 436,7 kJ/mol |
| Bezpečnosť | |
| NFPA 704 |
 |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 13424-46-9 |
| Číslo UN | 0129 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. |
|
Azid olovnatý je anorganická zlúčenina olova a dusíka, je to soľ kyseliny azidovodíkovej. Jeho vzorec je Pb(N3)2. V komerčne používanej forme je to biely až žltohnedý prášok. Používa sa ako traskavina do priemyselných, ale tiež vojenských rozbušiek. Jeho hlavným civilným využitím je v automobilovom priemysle ako výbušná náplň do airbagov.
Obsah |
[upraviť] Príprava a spracovanie
Azid olovnatý sa pripravuje metatézou medzi azidom sodným a dusičnanom olovnatým. V pevnom stave nie je príliš hygroskopický a voda neredukuje jeho úderovú senzitivitu. Keď je chránený pred vlhkosťou, je pri skladovaní úplne stabilný.[2] Alternatívna syntéza spočíva v rozpustení octanu olovnatého v roztoku azidu sodného.[3][4]
[upraviť] Výbušné charakteristiky
Azid olovnatý je veľmi citlivý a väčšinou sa s ním pracuje pod vodou v izolovaných gumených nádobách. Môže explodovať po páde z výšky 150 mm alebo pri statickom výboji so silou 7 mJ. Jeho detonačná rýchlosť je okolo 5,18 km/s.
Na zničenie malého množstva azidu olovnatého sa používa octan amónny alebo dichróman sodný.
Azid olovnatý reaguje s meďou, zinkom, kadmiom, alebo so zliatinami obsahujúcimi tieto kovy. Napríklad azid meďnatý je ešte viac citlivý na výbuch a preto sa nemôže komerčne používať.
[upraviť] Referencie
- ↑ Pradyot Patnaik. Handbook of Inorganic Chemicals. McGraw-Hill, 2002, ISBN 0-07-049439-8
- ↑ FEDOROFF, Basil T., Henry A. Aaronson, Earl F. Reese, Oliver E. Sheffield, George D. Clift Encyclopedia of Explosives and Related Items (Vol. 1). [s.l.] : US Army Research and Development Command TACOM, ARDEC, 1960.
- ↑ http://www.lambdasyn.org/synfiles/bleiazid.htm
- ↑ Mechanism for controlling the reactivity of lead azide. The Journal of Physical Chemistry, 1968, roč. 72, s. 111. DOI: 10.1021/j100847a021.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Azid olovnatý
