Bitka pri Platajách

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Platajách
Súčasť Grécko-perzských vojen
Dátum august 479 pred Kr.
Miesto Plataje
Výsledok presvedčivé víťazstvo Grécka
Protivníci
grécke mestské štáty Staroperzská ríša
Velitelia
Pausanias Mardonios
Sila
110 000 mužov pravdepodobne 250 000 mužov
Straty
159 mŕtvych 207 000 mŕtvych
Zoznam bitiek pred rokom 601
Grécko-perzské vojny
Prvé obliehanie NaxosuObliehanie SardisuEfezosLadéDruhé obliehanie NaxosuObliehanie EretrieMaratónTermopylyArtemisionSalamínaPlatajeMykaléEurymedonCyprus

Bitka pri Platajách bola jednou z posledných veľkých bitiek grécko-perzských vojen. Odohrala sa v roku 479 pred Kr. pri mestečku Plataje v Boiótii (Bojócia, Bojótia) v strednom Grécku.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Počas tretej výpravy do Grécka smeroval perzský útok po zemi i po vode. Porážka perzského loďstva v bitke pri Salamíne spôsobila, že sa kráľ Xerxes I. stiahol z Grécka a nechal napospas pozemné vojsko, ktorému velil jeho zať Mardonios. Ten so svojím početným peším vojskom tiahol do stredného Grécka, vyplienil Atiku a obsadil Atény. Po ich spustošení a vyplienení sa stiahol práve do Bojócie, kde prezimoval a v roku 479 pred Kr. opäť obsadil Atény. Podplácaním sa snažil získať Aténčanov na svoju stranu, ale tí sa obrátili o pomoc do Sparty. Po desiatich dňoch rokovaní nakoniec Sparťania pripravili vojsko, v ktorom bolo 5000 Sparťanov a 35 000 helótov. Velil im Pausanias, ktorý vládol ako regent namiesto nedospelého spartského kráľa Pleistarcha. O niečo neskôr sa k nim pridalo ešte 5000 ťažkoodencov z radov perioikov.

Keď sa Mardonios dozvedel o spartskom vojsku, opustil Athény, pričom spustošil a zničil všetko, čo ešte zostalo z mesta. Odtiahol na sever k Tébam, aby tam mohol využiť svoju kvalitnú jazdu.

Medzitým spartské vojsko prišlo na Isthmos, ktorý ešte stále opevňovali Gréci. K spratskému vojsku sa pridali ďalšie oddiely a spolu tiahli do Eleusíny, kde vykonali obete. Tam sa k nim pripojili Aténčania a spojené grécke vojsko pritiahlo k Erythrám v Bojócii a utáborili sa na svahoch Kithairónu.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Mardonios poslal do boja najprv svoju kvalitnú jazdu, ktorej velil Masistios (Makistios). Zaútočil na krídlo, kde boli Megarčania a Aténčania. Aténski lukostrelci spôsobili perzskej jazde ťažké straty. Masistiov kôň sa naľakal, vzopäl a svojho jazdca zhodil. Gréci sa na neho vrhli a pretože mal na sebe zlaté šupinové brnenie, zabili ho tým, že ho bodli do oka. Po tomto prvom úspechu grécke vojsko zostúpilo k Platajam, pretože na Kitairóne nemali dostatok vody.

Pri Gargafskom prameni sa rozmiestnilo grécke vojsko tak, že na pravej strane stáli Sparťania, na ľavej Aténčania a medzi nimi sa rozmiestnili ďalšie oddiely z rozličných gréckych mestských štátov. Celkovo Gréci zhromaždili 35 000 ťažkoodencov a takmer 70 000 ľahkoodencov a s ďalšími druhmi vojakov ich bolo celkovo 110 000.

Aj perzské vojsko bolo pestro zložené. Mardonios postavil proti Sparťanov svojich najkvalitnejších vojakov Peržanov, vedľa nich boli Médi, Baktrovia, Indovia, Sakovia, napokon proti Aténčanom stáli oddiely zložené z gréckych vojakov, verných Peržanom. Celkovo mal Mardonios k dispozícii 300 000 vojakov.

Pred začatím bojov sa na oboch stranách konali obete bohov. Pre jednu i druhú stranu boli nepriaznivé, preto vojská stáli proti sebe bez boja desať dní. Ku gréckemu vojsku sa pripájali ďalšie oddiely, takže jeho počet narastal. Na jedenásty deň sa však v gréckom tábore začal prejavovať nedostatok vody, preto niektoré oddiely opustili líniu a odišli k mestu Plataje. Za nimi sa po dlhých sporoch presunuli aj Aténčania a Sparťania. Keď Peržania zistili, že Gréci opustili pôvodné stanovište, začali ich prenasledovať. Najprv narazili na Sparťanov, ktorým chceli Athénčania pomôcť, ale na tých zase zaútočili grécke oddiely v Mardoniovom vojsku.

Hlavný boj prebiehal medzi Sparťanmi a Tegejčanmi na jednej strane, na druhej boli predovšetkým Peržania a Mardonios s elitnou osobnou strážou. Peržania bez brnení nestačili odolávať sústredenému spartskému útoku, a keď padol Mardonios, perzské vojsko stratilo jednotné velenie a rozpadlo sa. Popredný veliteľ Artabazos ako prvý ušiel so 40 000 vojakmi, ostatné perzské oddiely sa stiahli za hradby svojho tábora. Athénčania dlho bojovali s Grékmi na perzskej strane, až ich tiež porazili a rozohnali. Potom prišli na pomoc Sparťanom a spoločnými silami dobyli perzský tábor aj s bohatou korisťou. Napokon zostalo na žive asi 3000 perzských vojakov, ostatných Gréci zabili.

Po boji[upraviť | upraviť zdroj]

Zo Sparty zahynulo 91 mužov, z Tegey 16 a z Athénčanov 52, celkovo 159 vojakov. V spartskom vojsku bojoval aj Aristodemos, ktorý bol pôvodne s kráľom Leonidom pri Termopylách, ale ako jediný sa zachránil. Pretože ostatní Sparťania ním pohŕdali, hľadal spôsob, ako čestne padnúť. V boji pri Platajach neustále útočil na Peržanov, až konečne našiel smrť.

Po boji Gréci zhromaždili korisť z perzského tábora a vyčlenili desatinu pre Delfy, desatinu pre Olympiu a desatinu pre Poseidóna na Isthme, zvyšok rozdelili medzi vojakov podľa zásluh. Potom pochovali svojich mŕtvych a rozhodli sa potrestať predovšetkým mesto Téby, že sa pridalo na perzskú stranu. Po dvadsiatich dňoch obielhania splnili Tébania podmienky Grékov a vydali svojich veliteľov, ktorí ich priviedli na stranu Peržanov.

Bitka pri Platajach skončila. V ten istý deň Gréci porazili perzské loďstvo aj pri myse Mykalé v Malej Ázii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Herodotos: Dejiny IX, 1 - 89