Bobor európsky

Bobor európsky
Bobor európsky
Živočíchy Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy Animalia Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa Skupina Dvojstranovce Bilateralia Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia Kmeň (phylum) Chordáty Chordata Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata Stupeň Štvornožce Tetrapoda Trieda (classis) Cicavce Mammalia Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria Rad (ordo) Hlodavce Rodentia Čeľaď (familia) bobrovité Castoridae Podčeľaď (subfamilia) Bobri Castoridae Rod (genus) Bobor Castor Druh (species) Bobor európsky C. fiber
Vedecký názov
Castor fiber Linnaeus, 1758
Synonymá: Bobor vodný, bobor
Rozšírenie bobra európskeho - červené
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bobor európsky alebo bobor vodný alebo bobor eurázijský (lat. Castor fiber) je jeden z dvoch druhov bobrov. Patrí medzi bobrovité hlodavce. Na Slovensku je to zákonom chránený druh živočícha.

Vzhľad

Je to najväčší európsky hlodavec. Dĺžka 75 - 100 cm, chvost 30 - 40 cm, hmotnosť 15 - 30 kg. Chvost pri koreni je síce okrúhly a osrstený, ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký. Má zavalité, v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami; celkové zafarbenie srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý; pĺzne postupne po celý rok, najintenzívnejšie v apríli-máji a v auguste -septembri, samce o mesiac skôr ako samice.

Život

Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Vlastnými staviteľmi sú samič­ky, samčeky materiál prinášajú a podávajú.

Pôsobí ťažkopádne a zavalito. Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Je dobre prispôsobený pohybu vo vode: plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený chvost slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. "bobrí hrad", s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 20 cm.Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích hradov so suchými komorami, ktoré prečnievajú hla­dinu vody až do výšky 1,5 metra. Podobné komora|komory si bobor buduje aj v brehoch, v kto­rých prespáva najdlhšiu časť zimy bez toho, aby teplota jeho tela - ako pri pravom zim­nom spánku - silnejšie poklesla.

Obydlia si budujú aj v brehoch vodných tokov alebo nádrží v lesnatej krajine tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a priestranný brloh je položený vyššie. Býva suchý a čistý, vystlaný rozžuvanými drobnými triesočkami. Kanály sú obyčajne zaplavené vodou. Bobry ich budujú vyhrabávaním v pôde a v rašeline, vyhryzávaním v tŕstí a ohradzovaním plytkých úsekov.

Potrava

Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonkami lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárske plodiny.

Rozmnožovanie

Obi­dve pohlavia majú pižmové žľazy, ktorých výluč­kom sa vábia. Páriky sú najmä počas ruje nežné, posediačky sa objímajú, láskajú, začiatkom jari sa pária. Pári sa v januári až marci a po 104-107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1-2 (2-5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3-4 rokoch a dožívajú sa 15-20 rokov.

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bobor európsky
• Wikidruhy ponúka informácie na tému Bobor európsky