Butrint

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Butrinit*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Butrint, Albania.jpg
Zvyšky rímskeho divadla.
Štát Albánsko Albánsko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá iii
Identifikačné č. 570
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 39°44′45.82″S 20°1′13.04″V / 39.7460611°S 20.0202889°V / 39.7460611; 20.0202889Súradnice: 39°44′45.82″S 20°1′13.04″V / 39.7460611°S 20.0202889°V / 39.7460611; 20.0202889
História zápisu
Zápis 1992  (16. zasadnutie)
Dodatky 1999
V ohrození 1997 – 2005
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Butrint alebo Butrinti je historické mesto na juhu Albánska pri hraniciach s Gréckom na polostrove Ksamili, vybiehajúcom do prielivu pri ostrove Korfu, medzi Iónskym morom a jazerom Butrint.

Vzhľadom na svoju strategickú polohu v Stredozemnom mori bol Butrint svedkom vojenských operácií od Peloponézskej vojny v 5. storočí pred Kr. až po napoleonské vojny v 19. storočí. Pôvodne bol osídlený gréckym kmeňom Achájcov. V 4. storočí pred Kr. ho obsadili kolonisti z Kerkyry (Korfu) a stal sa významným opevneným prístavom a obchodným centrom s vlastnou akropolou. Potom ho ovládli Ilýri a v priebehu 2. macedónskej vojny bol roku 167 pred Kr. dobytý Rimanmi. Aj po vytvorení Byzantskej ríše zostal v rukách Rimanov, a to až do tureckého vpádu v r. 1453. Po porážke Benátok Napoleonom v r. 1797 sa Butrint stal nakrátko súčasťou francúzskeho impéria. O dva roky neskôr bol znovu ovládnutý Osmanskou ríšou, a to až do roku 1912, kedy sa Albánsko stalo samostatným štátom.

Úpadok mesta začal katastrofálnym zemetrasením v roku 1153. Vpád Benátčanov, vzostup spodnej vody a následne epidémie mesto vyľudnili. Bolo pochované pod bahnom a zarástlo bujnou vegetáciou. Vykopávky začali v roku 1920. Prekvapivý rozsah a zachovanosť pamiatok bol ocenený v roku 1992 zaradením na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Medzi rokmi 1997 a 2005 bol Butrint, z dôvodu rabovania, zapísaný aj na Zoznam svetového dedičstva v ohrození UNESCO.

Hlavné stavby z gréckeho obdobia pochádzajú z 2. a 3. storočia pred Kr. Sú to hlavne veľmi zachované divadlo, akropola, dva chrámy a zdobené brány.

Zvyšky baziliky.

Rímske budovy boli postavené v priebehu 1. storočia po Kr. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú rímske kúpele, chrám bohyne Minervy, Nymfaneum, vila Diaporit, ktorú vlastnil Pomponius Atticus a palác Triconch.

Byzantské obdobie (5. a 6. stor.) je zastúpené baptistériom a bazilikou.

Hlavným dedičstvom Benátčanov je trojuholníková pevnosť, ktorá bola vybudovaná v 16. storočí a v 19. storočí tu Turci vybudovali pevnosť.

Butrint to nie je iba história. V okolí Butrintu sa nachádza dôležitá prírodná rezervácia, ktorá uchováva veľa ohrozených druhov fauny a flóry. Jej základom je tektonická preliačina známa ako Butrintské jazero. Jazero je spojené s úžinou Korfu kanálom Vivari. Je obklopená zalesnenými horami a močiarmi.

Mimo areál národného parku sa v blízkosti nachádzajú ďalšie historické objekty (Çuka e Aitoit, múr Dema, Malatrea, Phoenicê, Vagalat), ktoré sú od roku 1948 chránené ako národné kultúrne pamiatky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]