Chlorid lítny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chlorid lítny
Chlorid lítny
Chlorid lítny
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec LiCl
Vzhľad biele kryštáliky alebo prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 42,4 u
Molárna hmotnosť 42,394 g/mol
Teplota topenia 605 °C
Teplota varu 1 382 °C
Hustota 2,068 g/cm³
Rozpustnosť vo vode:
68,3 g/100 ml (0 °C)
74,5 g/100 ml (10 °C)
83,2 g/100 ml (20 °C)
84,5 g/100 ml (25 °C)
85,9 g/100 ml (30 °C)
89,4 g/100 ml (40 °C)
98,8 g/100 ml (60 °C)
112,3 g/100 ml (80 °C)
128,87 g/100 ml (100 °C)
134,2 g/100 ml (125 °C)
139,7 g/100 ml (150 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
metanol
45,2 g/100 ml (0 °C)
44,2 g/100 ml (10 °C)
43,8 g/100 ml (20 °C)
44,1 g/100 ml (40 °C)
44,6 g/100 ml (60 °C)
etanol
14,4 g/100 ml (0 °C)
16,8 g/100 ml (10 °C)
24,3 g/100 ml (20 °C)
25,4 g/100 ml (40 °C)
23,5 g/100 ml (60 °C)
acetón
1,2 g/100 ml (20 °C)
0,61 g/100 ml (50 °C)
kvapalný amoniak
0,54 g/100 ml
v nepolárnych rozpúšťadlách:
pyridín
7,8 g/100 ml (15 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 316 J/g
Entropia varu 3 552 J/g
Entropia rozpúšťania -855,3 J/g (18 °C)
Štandardná zlučovacia entalpia -408,3 kJ/mol
Štandardná entropia 59,3 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia -384,0 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 1,133 J K-1 g-1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H H302, H315, H319
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P302+352, P305+351+338
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R22, R36/38
Vety S žiadne vety S
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7447-41-8
Číslo UN 2056
EINECS číslo 231-212-3
Číslo RTECS OJ5950000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid lítny (LiCl) je anorganická zlúčenina chlóru a lítia. Táto soľ je typickou iónovou zlúčeninou, hoci z malej veľkosti iónu Li+ vyplývajú vlastnosti, ktoré sa u iných chloridov alkalických kovov nevyskytujú, napríklad výnimočná rozpustnosť v polárnych rozpúšťadlách (83 g/100 ml vody pri 20 °C) a hygroskopické vlastnosti.[1]

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid lítny tvorí na rozdiel od chloridov iných alkalických kovov kryštálické hydráty.[2] Je známy monohydrát, trihydrát a pentahydrát.[3] Absorbuje tiež až štyri ekvivalenty amoniaku. Podobne ako u iných iónových chloridov môžu roztoky chloridu lítneho poskytovať chloridový ión a napríklad tvoriť zrazeninu chloridu strieborného pôsobením dusičnanu strieborného:

LiCl + AgNO3 → AgCl + LiNO3

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid lítny sa pripravuje pôsobením kyseliny chlorovodíkovej na uhličitan lítny. Možno ho principiálne pripravovať tiež silnou exotermickú reakciou kovového lítia s plynným chlórom alebo chlorovodíkom. Bezvodý chlorid lítny sa pripravuje z hydrátu zahrievaním v prúde chlorovodíka.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Chlorid lítny sa používa hlavne na výrobu kovového lítia elektrolýzou taveniny chloridu lítneho s chloridom draselným pri 600 °C. Využíva sa aj ako tavivo pri spájkovaní automobilových dielov z hliníka, ďalej tiež ako desikant pri sušení prúdom vzduchu.[1] Zo špecializovanejších aplikácií nachádza uplatnenie v organickej syntéze, napríklad ako aditívum v Stillovej reakcii. V biochémii ho možno využiť k zrážaniu RNA z bunkových extraktov.[4]

Chlorid lítny sa používa aj v pyrotechnike na farbenie plameňa do tmavočervenej farby.

Chlorid lítny je štandardom relatívnej vlhkosti pri kalibrácii vlhkomerov. Pri 25 °C má nasýtený roztok (45,81%) soli ekvilibrium relatívnej vlhkosti 11,30%. Chlorid lítny môže aj sám slúžiť ako vlhkomer. Táto navĺhajúca soľ sa pri vystavení vzduchu rozpúšťa v pohltenej vode. Rovnovážna koncentrácia je priamo závislá na relatívnej vlhkosti vzduchu. Relatívnu vlhkosť pri 25 °C, s minimálnou odchýlkou v rozmedzí 10 až 30 °C, možno zistiť z koncentrácie pomocou tejto lineárnej rovnice: RH = 107,93 - 2,11 C, kde C je hmotnostná koncentrácia chloridu lítneho.

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Soli lítia ovplyvňujú centrálny nervový systém. V 40. rokoch 20. storočia sa chlorid lítny krátko vyrábal ako náhrada kuchynskej soli, bol zakázaný potom, čo boli zistené toxické účinky zlúčeniny.[5][6][7]

Podobné látky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Ulrich Wietelmann, Richard J. Bauer „Lithium and Lithium Compounds“ in Ullmann 's Encyclopedia of Industrial Chemistry 2005, Wiley-VCH: Weinheim
  2. Holleman, AF; Wiberg, E. „Inorganic Chemistry“ Academic Press: San Diego, 2001. ISBN 0-12-352651-5
  3. Andreas Hönnerscheid, Jürgen Nuss, Claus Mühle, Martin Jansen: „Die Kristallstrukturen der Monohydrate von Lithiumchlorid und Lithiumbromid“, Zeitschrift für anorganische und allgemeine Chémia, 2003, volume 629, p 312-316. DOI:10.1002/zaac.200390049
  4. Cathala, G., Savouret, J., Mendez, B., West, B.L., Karin, M., Martial, J.A., and Baxter, J.D. A Method for Isolation of Intact, Translationally Active Ribonucleic Acid. DNA, 1983, roč. 2, čís. 4, s. 329–335. ISSN 6198133. DOI10.1002/zaac.200390049.
  5. Talbott J. H.. Use of lithium salts as a substitute for sodium chloride. Arch Med Interna, 1950, roč. 89, s. 1–10. PMID 15398859.
  6. L. J. Stone, M. luton, lu3. J. Gilroy Lithium Chloride as a Substitute for Sodium Chloride in the Diet. Journal of the American Medical Association, 1949, roč. 11, čís. 139, s. 688–692. PMID 18128981.
  7. Case of trie Substitute Salt [online]. TIME, 28 February 1949. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
  • Handbook of Chemistry and Physics, 71st edition, CRC Press, Ann Arbor, Michigan, 1990
  • Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997 ISBN 0-7506-3365-4
  • R. Vatassery, Titration analysis of LiCl, sat'd in etanol by AgNO3 to precipitate AgCl (s). EP of this titration gives% Cl by mass
  • H. Nechamkin, The Chemistry of the Elements, McGraw-Hill, New York, 1968

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid lithný na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]