Démokratia
Démokratia (starogr. δημοκρατία) bola staroveká aténska slávnosť k pocte demokracie založená zrejme až po znovuzavedení demokracie v Aténach roku 403 pred Kr., po období vlády tridsiatich tyranov. Pravdepodobne sa oslavovala 12. dňa atického mesiaca boédromión. [1][2]
Pojem „demokracia“ sa ešte v Kleisthénovej dobe (koniec 6. stor. pred Kr.) nepoužíval. Eunomia „zákonný poriadok“ bola nahradená pojmom isonomia označujúcim „rovnosť pred zákonmi“ či politickú rovnoprávnosť. To bol prvý pojem, ktorý označoval demokraciu. V Periklovej dobe slovo démokratia (t. j. vláda ľudu, od kretein – vládnuť, démos – ľud) nahradilo označenie isonomia pre popis politickej situácie v Aténach. Zahrňovalo v sebe predstavu práva, slobody a rovnosti.[3][4]
Vytvoreniu kultu zosobnenia demokracie došlo približne v roku 330 pred Kr. (dokazuje to aj nápis IG II² 1496, v riadkoch 131-132 [5][6]), keď aténsky rozvoj spoločensko-ekonomickej elity ovládajúci formovanie politického názoru a liturgizáciu úradov sprevádzal dôraz na demokratické inštitúcie (Aténčania reorganizovali niektoré verejné náboženské sviatky a obety a zrenovovali rôzne kulty[7]). Od toho roku sa Démokratii začali prinášať obety (podľa Plutarcha 12. boédromióna, a to v deň, kedy bola demokracia v roku 403 pred Kr. znovu nastolená[8]) a jej kňaz, rovnako ako kňaz boha Démosa, mali čestné miesto v divadle (okrem božskej Démokratie sa tiež uctievali i „demokratické“ božstvá ako Peithó, bohyňa presviedčania, Zeus Agoraios, patrón politického zhromaždenia,[9] Aténa Agoraia a Themis, bohyňa božského zákona[2]). Približne v rovnakom čase sa Aténčania rozhodli na agore postaviť sochu bohyne Démokratie, a to neďaleko Stoy Dia Eleutheria (v Diovom stĺporadí), kde známy maliar Eufranor už dve desaťročia predtým na svojej maľbe spájal Démokratiu s Théseom a Démosom. Fragmenty zo sochy Démokratie, pochádzajúcej z rokov 335 až 330 pred Kr., sa našli v základoch domu z byzantského obdobia, hneď vedľa základov podstavca z tretej štvrtiny 4. stor. pred Kr. Tomuto datovaniu zodpovedajú aj slohové znaky tejto sochy.[10]
Na aténskej Agore sa našla aj mramorová stéla zaznamenávajúca dekrét proti tyranii prijatý v Aténach v roku 337/6 pred Kr. Bol to dôrazný spôsob, ako pripomenúť, že pôvodná demokracia bola koncipovaná a postupne obnovená ako protityranská forma politeie („štátu, ústavy“). Nad textom je umiestnený basreliéf zobrazujúci bohyňu Démokratiu, zosobnenú demokraciu, pri akte korunovania vencom z posvätných olivových listov sediacej mužskej postavy, ktorá predstavuje Démosa, zosobnenie aténskeho ľudu. Tento dekrét bol prijatý krátko po víťazstve Macedóncov pri Chaironei, zrejme s cieľom odradiť ľud od promacedónskej vzbury. Keď potom Macedónci v roku 322 pred Kr. Atény obsadili, stéla musela byť zbúraná.[11]
V týchto rokoch zároveň prebiehala v Aténach rozsiahla stavebná činnosť. V porovnaní s 5. storočím pred Kr., keď takmer všetky prostriedky smerovali do prestavby „horného mesta“ a dolné mesto zostalo prevažne zanedbané, vo 4. storočí pred Kr. sa v celom tomto mestskom priestore rozbehol čulý stavebný ruch. Do popredia sa dostávali najmä tie projekty, ktoré boli považované za symboly demokracie.[10][7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.
- ↑ a b Tony Mierzwicki. Hellenismos: Practicing Greek Polytheism Today. Minnesota : Llewellyn Worldwide, 2018. ISBN 978-07-3874-375-2. S. 182.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 31-32.
- ↑ Eric W. Robinson. The First Democracies. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 1997. ISBN 978-35-1506-951-9. S. 125.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II² 1496 [1]
- ↑ Jon D. Mikalson. The Sacred and Civil Calendar of the Athenian Year. Princeton : Princeton University Press, 2015. ISBN 978-14-0087-032-5. S. 53.
- ↑ a b Joseph Roisman. Brill's Companion to Alexander the Great. Leiden : BRILL, 2002. ISBN 978-90-0421-755-3. S. 123.
- ↑ Ploutarchos, Moralia, De mulierum virtutibus, 349 f.[2]
- ↑ Das Argument: Berliner Hefte für Probleme der Gesellschaft. Minnesota : Arguments-Verlag, 1988. S. 894.
- ↑ a b Dorothea Rohde. From Deliberative Democracy to Consent Democracy. London : Springer Nature, 2023. ISBN 978-34-7605-921-5. S. 260.
- ↑ Paul Cartledge. Thebes: The Forgotten City of Ancient Greece. Basingstoke : Pan Macmillan, 2020. ISBN 978-15-0987-317-3. S. 321.