Dabing

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dabing v Európe:

██ Krajiny používajúce dabing výhradne pre všetky filmy

Muster (rot-blaue Balken).png Krajiny používajúce okrem vlastného dabingu aj dabing z krajín, ktorých jazyk je pre ne zrozumiteľný

██ Krajiny používajúce dabing iba príležitostne, v iných prípadoch filmy s titulkami

██ Krajiny používajúce dabing iba pri programoch pre deti, v iných prípadoch filmy s titulkami

██ Krajiny používajúce tzv. voiceover, dabovanie filmov iba niekoľkými hercami pri zachovaní pôvodného znenia

Dabing alebo dabovanie (zastarano dubbing alebo dubbovanie) je pretlmočenie inojazyčného audiovizuálneho diela nahrávaním slov (najmä dialógov) v jednom jazyku k obrazovej zložke tohto inojazyčného diela tak, že sa pohyby pier osôb vystupujúcich v diele približne zhodujú s nahrávanými slovami alebo aspoň nahrávané slová zaznejú približne vtedy, keď hovorí aj osoba vystupujúca v diele. Ako dabing sa označuje aj výsledok takejto činnosti alebo štúdio či inštitúcia, ktorá sa takouto činnosťou zaoberá.

S úplným dabingom sa dá stretnúť napríklad v animovaných filmoch a počítačových hrách, kde je každá postava dabovaná skutočným človekom. Čiastočný dabing sa nachádza v hraných filmoch, v ktorých sa popri ľudských postavách vyskytujú aj postavy, ktoré sú v skutočnosti celé vytvorené pomocou bábok alebo počítačového softvéru. Pri tzv. rýchlodabingu (angl. voiceover) je cez stiahnutý pôvodný zvuk nahovorený preklad (používa sa napr. v Poľsku alebo pri dabovaní mimo profesionálnych štúdií).

V niektorých prípadoch sa namiesto dabovania používajú filmy, ktoré majú originálnu zvukovú stopu doplnenú o titulky v lokálnom jazyku, pretože tvorba titulkov je rýchlejšia a lacnejšia v porovnaní s tvorbou akéhokoľvek dabingu.

V Česko-Slovensku sa systematický dabing začal po druhej svetovej vojne dabovaním filmov zo ZSSR a NDR do češtiny. Spočiatku text daboval len jeden herec, neskôr viacerí herci, ale nesnažili sa o synchrónnosť pohybu úst. V televízii sa do roku 1964 používal živý dabing. Od 60. rokov má dabing u nás približne súčasnú podobu. V 2. polovici 60. rokov dabingové štúdio slovenského filmu vyprodukovalo už celý rad filmov.

Pojmy[upraviť | upraviť zdroj]

Voiceover[upraviť | upraviť zdroj]

Voiceover (tzv. nahovorený dabing, rýchlodabing) je filmová metóda nahrávania hlasu na existujúcu zvukovú stopu (nemá samostatnú hlasovú stopu pre dabovanie), pritom je pôvodný hlas buď stlmený alebo odstránený. Nezáleží na počte dabérov ani na forme čítania dialógov. Táto technika sa najviac v súčasnosti využíva pri dokumentárnych filmoch. V minulosti sa táto metóda používala na akékoľvek filmy, ktoré sa nedodávali s oddelenými zvukovými stopami od hudby a zvukových efektov.

Postsynchrón[upraviť | upraviť zdroj]

Postsynchrón (angl. post-synchronisation/post-sync) je filmová metóda dodatočného ozvučenia filmu. Táto metóda sa v minulosti využívala najmä z dôvodu hluku filmových kamier. V štúdiu sa dodatočne nahrávali opäť tie isté dialógy, ktoré boli v danej scéne. Herci dabovali samých seba, prípadne ich nahovoril niekto iný. Až keď prišli bezhlučné kamery, bolo možné tento zvuk použiť aj do filmu. Zvukové inovácie a nové možnosti priestorového zvuku spôsobili opätovnú potrebu tejto metódy, lebo živá nahrávka zo scény nespĺňala potrebnú kvalitu (rôzne ruchy, dynamika hlasu). V súčasnosti sa postsynchrón používa najmä vo filmovej produkcii, kde sa musia vyrobiť dodatočne všetky zvukové efekty, hudba a dialógy.

Slučka[upraviť | upraviť zdroj]

Slučka (angl. loop) je v dabingu vymedzený úsek v dialógu, ktorý sa rovná neprerušenej zvukovej slučke pri jednom výstupe dabéra. Slučka je vymedzená približne na 10 až 30 sekúnd (dĺžka či podmienky môžu byť rôzne). V minulosti slučky predstavovali reálne nastrihaný filmový pás, ktorý sa musel synchronizovať s nahraným zvukom pomocou dierkovania na okrajoch oboch pásov. Tieto nastrihané pásy (slučky) sa premietali stále dookola (zvuková slučka), kým interpretácia dabérov nebola podľa požiadaviek a hlas nebol synchrónny s obrazom a mimikou dabovaného herca. Okrem technickej náročnosti tejto metódy bola aj povinná účasť všetkých dabérov v danej scéne. Až moderné postupy umožnili, že dabéri, ktorí vystupujú spoločne v jednej scéne, nemusia byť nevyhnutne prítomní na nahrávaní. Každý si môže svoj výstup (slučky) individuálne nahovoriť.

Kategorizácia dabingu[upraviť | upraviť zdroj]

Dabing sa delí nasledovne podľa druhu výroby alebo spôsobu šírenia:

  • dabing pre kiná (kinodabing)
  • distribučný dabing (multimediálne nosiče – VHS, DVD, BD...)
  • televízny dabing (vyrobený pre konkrétnu televíziu)

Dabing na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Až do roku 1957 sa slovenský dabing vyrábal výhradne iba v Prahe a v Nemecku. Roku 1957 založil Svätopluk Šablatúra prvé dabingové štúdio na Slovensku vo filmových ateliéroch na Kolibe v Bratislave. V tom istom roku S. Šablatúra režíruje v novom štúdiu aj prvý slovenský dabing krátkometrážnej ruskej animovanej rozprávky Miško darebák (rus. Мишка задира, 1956). V roku 1965 vzniká na Kolibe prvý dabing na 70 mm film so 6 kanálovým stereofónnym zvukom v Česko-Slovensku na nemecký dokumentárny film Lietajúci Clipper (Flying Clipper – Traumreise unter weissen Segeln, 1962) v slovenskom znení pod vedením S. Šablatúra, ktorý sa mixoval v Nemecku, nakoľko v Česko-Slovensku na to neboli technické podmienky [1]. V roku 1973 vzniklo nové dabingové štúdio v Česko-slovenskej televízii v Bratislave (ČST) v Mlynskej doline, o rok neskôr aj v Banskej Bystrici [2]. Po nežnej revolúcii začali vznikať prvé komerčné dabingové štúdiá. V roku 1990 vzniklo prvé komerčné štúdio DAVAY [3] (v roku 1999 sa dabingová sekcia osamostatnila a vznikla spoločnosť DIMAS [4], DAVAY skrachoval v roku 2009 [3]), v roku 1992 bolo založené štúdio ATIZ [5], v roku 1993 vznikajú spoločnosti MAYA, SAVID, štúdio Artefakt a prvá dabingová agentúra AV-FINAL [3]. Filmová dabingová post-produkcia (najmä pre kiná) sa vyrábala na Slovensku až do roku 1998, kým sa filmové ateliéry na Kolibe nesprivatizovali [4]. V rokoch 1998 – 2010 sa filmová post-produkcia vyrábala prevažne opäť iba v zahraničí. V roku 2010 spoločnosť DIMAS obnovila priamu výrobu filmovej post-produkcie na Slovensku [4]. V súčasnosti je na Slovensku približne 30 aktívnych súkromných dabingových štúdií a 6 agentúr. Slovenská televízia prevádzkuje 7 samostatných dabingových štúdií [6].

Éru slovenského dabingu môžeme rozdeliť na tri základné etapy:

  • obdobie pred založením prvého dabingového štúdia na Slovensku (193x-1956)
  • predrevolučné obdobie (1957 – 1989)
  • postrevolučné obdobie alebo obdobie novodobého dabingu (1990 – súčasnosť)

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa dabujú nielen animované (či programy všeobecne určené pre deti), ale aj klasické hrané filmy. Prevažne sa vyrába iba televízny dabing. Titulky sa vyrábajú najmä pre distribúciu na nosičoch, ale aj pre televíziu a kiná. Podiel českého distribučného dabingu v slovenských obchodoch je veľmi vysoký. Podľa zákona o štátnom jazyku je povolené na Slovensku vysielanie programov aj v zrozumiteľnom jazyku (t. j. český jazyk) podľa osobitného predpisu [7]. Z toho vyplýva aj nemalí podiel českého dabingu vo vysielaní na slovenských televíziách a v distribúcii. Tento stav sa novelou zákona o štátnom jazyku zmiernil a v budúcnosti by mal mať slovenský dabing majoritné postavanie. Tieto opatrenia sa však netýkajú distribúcie dabingu na nosičoch.

Kontroverzia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský dabing je od svojho vzniku spojený s českým dabingom. V Česko-Slovensku vznikali dabingy české a dabingy slovenské. Výroba slovenského dabingu bola závislá na rozhodovaní riadiacej moci v Prahe. Po rozdelení ČSFR nemalo samostatné Slovensko príliš veľké vyhliadky na financovanie výroby dabingu či jeho distribúcie, aj preto, že Česko prevzalo takmer celý federálny fond do svojich rúk. V prvej polovici 90. rokov prichádzali ponuky na otvorenie centrál pre filmovú distribúciu. Prvé ponuky prišli na Slovensko, no vtedajšia vláda nevidela v tom žiadny potenciál. Tak sa distribútori obrátili na českú stranu a tá im vyhovela. Tieto distribučné filmové spoločnosti automaticky šíria tituly s českým dabingom aj na slovenský trh. Z toho dôvodu je na Slovensku v súčasnosti tak uprednostňovaný český dabing v distribúcii aj v televízii, lebo zároveň je vydaný spolu s dielom a tak je to pre koncového zákazníka lacnejšie. Preto aj televízie radšej siahnu po titule, ktorý kúpia hneď aj s českým dabingom, lebo slovenský by si museli buď dať vyrobiť alebo kúpiť od inej televízie či vydavateľa (ak dabing existuje). Zlepšenie stavu podielu slovenského dabingu v televízii priniesla až novela zákona o štátnom jazyku, ktorá určuje, že každý nový či premiérový titul musí byť v slovenčine. Zatiaľ žiadne zákonné nariadenie neupravuje podmienky v distribúcii pre dabing titulov, ktoré sú určené osobám starším ako 12 rokov. V Česku obdobný stav nie je. Aj slovenské tituly sú dabované do češtiny. Naopak na Slovensku neexistuje ani jeden jediný český titul, ktorý by bol nadabovaný do slovenčiny. Rovnako nenájdeme ani slovenské dabingy v českých televíziách (až na pár občasných výnimiek). Jeden jediný titul, ktorý sa výhradne vysielal iba na Českej televízii so slovenským dabingom bol seriál Dempsey a Makepeacová (od roku 2002 už po česky).

Slovensko a Belgicko[upraviť | upraviť zdroj]

V európskom meradle sú Slovensko a Belgicko jedinými krajinami, ktoré vysielajú či distribuujú dabingy v zrozumiteľnom jazyku z iných krajín. V Belgicku sa preberajú francúzske dabingy, a to z dôvodu, že francúzština je jeden z úradných jazykov a práve francúzsky hovoriaci Belgičania tvoria najväčšiu časť populácie. Na Slovensku je jediným úradným jazykom slovenský jazyk a najväčšiu populáciu tvoria Slováci. Český dabing sa preberá výhradne z dôvodu jazykovej podobnosti a zrozumiteľnosti so slovenským jazykom, nie z národnostných či regionálnych dôvodov, ale najmä z finančných dôvodov, nakoľko český dabing je lacnejší a legislatívne nie je používanie českého jazyka zakázané. Naopak, Česko nepreberá slovenské dabingy, aj keď rovnako je slovenský jazyk pre nich zrozumiteľný. Paradoxne, krajiny, kde sa vysielajú napr. nemecké dabingy, si tieto dabingy vyrábajú samy, nekupujú si iné nemecké dabingy z iných krajín, aj napriek tomu, že jazyk je identický a ušetrili by tak na výrobe dabingu.

Cena za dabing[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1997 až do roku 2003 sa na Slovensku odovzdávala akademická cena za dabing pod názvom Zlatá slučka. Túto tradíciu začalo štúdio MAYA v roku 1997 nultým ročníkom [8]. Piaty ročník (bez nultého) už organizovalo občianske združenie Zlatá slučka v spolupráci s vyhlasovateľom súťaže Hereckou obcou Slovenska, Litfondom (Literárny fond) a Ochranným zväzom interpretov Slovenska [9]. Cena definitívne skončila 6. ročníkom (bez nultého) v roku 2003. V súčasnosti na Slovensku existuje jediná cena, ktorá hodnotí umelcov aj v oblasti dabingu, a to cena Literárneho fondu v kategórii Ceny a prémie za divadelnú a rozhlasovú tvorbu.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský dabing získal v zahraničí viacero ocenení. Získal aj cenu od Disney Character Voices International za najlepší dabing animovaných rozprávok od Walta Disneyho.

Legislatíva[upraviť | upraviť zdroj]

Vysielanie dabingu na slovenských televíznych okruhoch upravuje zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. a zákon č.308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Podľa zákona o štátnom jazyku musia byť všetky programy vysielané na slovenských televíziách v slovenskom jazyku, ak sú určené pre maloletých do 12 rokov (výnimku tvorí vysielanie pre národnostné menšiny) [7]. Zákon ďalej udeľuje povinnosť dabovať či titulkovať akýkoľvek nový alebo premiérový titul do slovenčiny odvysielaný po 1. januári 2008. Tituly, ktoré boli pred týmto dátumom odvysielané inak ako v slovenčine, môžu byť aj naďalej odvysielané v danom jazyku.

Dabingová kríza[upraviť | upraviť zdroj]

Od júna 2011 trvá na Slovensku tzv. "dabingová kríza". Týka sa iba skupiny Markíza (TV Markíza, TV Doma, TV Dajto). V júni 2011 televízia Markíza vyhlásila, že z dôvodu hospodárskej krízy znižuje cenu za slučku z 1,66€ na 1,49€. Proti tomuto vyhláseniu protestovala skupina viac ako 100 slovenských dabérov, ktorí vyhlásili, že nebudú viac dabovať v dabingoch robených pre TV Markíza. Po dobe dvoch mesiacov však väčšina dabérov od vyhlásenia ustúpila a chodila dabovať aj za zníženú cenu. Stále však zostala skupina dabérov (Peter Rúfus, Zuzana Fialová, Jozef Švoňavský, Szidi Tobias...), ktorí naďalej pre TV Markíza nedabujú.

V súčasnosti je stav dabingu v jednotlivých televíziách nasledovný:

RTVS – naďalej vypláca všetkým dabérom 1,66€ za slučku, preto pre RTVS dabujú všetci dabéri

TV LUX – rovnaká situácia ako v RTVS

TV Markíza – všetkým dabérom vypláca 1,49€ za slučku, preto niektorí dabéri v jej dabingoch nedabujú (Peter Rúfus...)

TV JOJ – dabérom, ktorí odmietajú dabovať za zníženú cenu vypláca pôvodnú cenu 1,66€ za slučku, ostatným dabérom vypláca cenu 1,49€ za slučku

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1], Česko-Slovenská filmová databáza
  2. [2], Slovenská televízia
  3. a b c [3], Obchodný register Slovenskej republiky
  4. a b c [4], DIMAS, s. r. o.
  5. [5], Živnostenský register Slovenskej republiky
  6. [6], Televízia na papieri, magazín
  7. a b [7], Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Zákon o štátnom jazyku
  8. [8], Klub filmových novinárov SSN č.1/2003
  9. [9], Hospodársky denník, Štvrtok 28. novembra 2002

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]