Deep Space 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
1998-061A – Deep Space 1
PIA04242.jpg
Prevádzkovateľ: USA, NASA-JPL
Výrobca: USA, Spectrum Astro
Typ misie: technologická sonda
kometárna sonda
Dátum štartu: 24. októbra 1998
Kozmodróm: Cape Canaveral Air Force Station
Nosná raketa: Delta 7326
NSSDC ID: 1998-061A
Kat. číslo: 25508
Hmotnosť: vzletová 490 kg
na dráhe 475 kg
prázdna 377 kg
uprav

Deep Space 1 je kozmická sonda, vypustená 24. októbra 1998 (14:08 SELČ). Šlo o prvú sondu, ktorá bola zaradená do programu New Millenium. Hlavným cieľom programu bol výskum nových technológií a procesov - predovšetkým iónového motora a autonómnych riadiacich systémov. Sonda skúmala planétku 9969 Braille a kométu 19P/Borrelly.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart vesmírnej sondy Deep Space 1 pomocou rakety Delta 7326

Sonda odštartovala z Mysu Canaveral pomocou nosnej rakety Delta 7326. Bol to síce lacnejší variant tohto typu, ale aj tak jej transportná nosnosť postačovala na to, aby so sebou vzala satelit SEDSAT-1 (en Students for the Exploration and Development of Space), ktorý postavili študenti z Alabamskej univerzity v Huntsville. Úlohou tohto študentského výtvoru bolo zhotovovanie snímok zemského povrchu z obežnej dráhy vo výške 800 km.

Len čo sa sonda Deep Space 1 dostala na medziplanetárnu dráhu, uskutočnil sa pokus o zážih revolučného iónového motora. Ten však 10. novembra 1998 zlyhal – motor horel iba 4,5 minúty a potom samovoľne zhasol. V rovnaký deň sa uskutočnilo ešte niekoľko neúspešných pokusov o znovuobnovenie jeho funkcie. Nasledujúci deň nastal ďalší problém. Sonda prešla do bezpečnostného módu, čo zavinila porucha na autonómnom navigačnom systéme. 19. novembra sa podarilo technikom zo Zeme problém vyriešiť a sonda sa vrátila späť do normálneho módu.[1]

Trajektória letu kométy Borrelly

24. novembra 1998 uviedli iónový motor znovu do prevádzky s počiatočným výkonom 500 W, postupne prešiel na vyšší ťah (až 1300 W).

Dňa 29. júla 1999 sa primárna misia naplnila. Sonda sa priblížila k planétke 9969 Braille a zo vzdialenosti iba 15 km ju vyfotografovala. Sonda Deep Space 1 urobila niekoľko snímok povrchu planétky, spravila základné merania fyzikálnych vlastností – meranie hodnôt slnečného vetra, tvar a rozmery planétky, mineralogické zloženie, jasnosť. Týmto bola úspešne skončená primárna misia, počas ktorej boli otestované všetky použité nové technológie.

Snímok jadra kométy Borrelly urobený sondou Deep Space 1

Keďže bol iónový motor aj naďalej funkčný, program sa rozšíril ešte o dodatočnú misiu. Sonda bola navedená na dráhu kométy 19P/Borrelly. Úlohou bolo priblížiť sa k nej a vyfotografovať ju. Technici sa obávali poškodenia sondy pri stretoch s rýchlo letiacimi časticami kometárneho prachu. Sonda sa úspešne dostala ku kométe na vzdialenosť 2200 km a pri vzájomnej rýchlosti 16,5 km/s spravila 52 snímkov 10 km dlhého jadra kométy.[1]

Použité technológie[upraviť | upraviť zdroj]

Pracujúci iónový motor
Sonda pri výrobe
  • Solar Electric Propulsion
    • iónový motor, ktorý ako svoje palivo využíva xenón. Tento typ motora potrebuje len niekoľko gramov xenónu na deň. Vďaka tejto vlastnosti nie je sonda zbytočne preťažená chemickým palivom. Počas 670 dní, keď bol iónový motor v chode, spotreboval menej než 70 kg paliva a dokázal zmeniť rýchlosť sondy celkom o 4,2 km/s.[2]
  • Solar Concentrator Arrays
    • sonda bola osadená dvomi výkonnými solárnymi panelmi na báze technológie SCARLET, ktorá využíva kremíkové Fresnelove šošovky na sústredenie slnečného žiarenia na články vyrobené z GaInP2/GaAs/Ge. Výkon panelov bol až 2,6 kW energie vo vzdialenosti 1 AU od Slnka. Vyrobenú energiu spotreboval hlavne iónový motor.
  • Autonomous Navigation
    • automatická navigácia, ktorá mala sondu sama navigovať na jej dráhe a ušetriť tak viac času pozemnému stredisku.
  • Miniature Integrated Camera Spectrometer
    • zariadenia s váhou iba 12 kg. Obsahuje dva detektory pracujúce vo viditeľnom spektre svetla na vlnových dĺžkach 500-1000 nm. Obsahuje aj jeden infračervený a ultrafialový spektrometer.
  • Ion and Electron Spectromete
    • skúma rozloženie plazmy v priestore, vplyvy iónového motora na vlastnú sondu, meria energetické spektrum elektrónov a iónov.
  • Small Deep Space Transponder
    • je kompaktný rádiový komunikačný systém. SDST je schopný komunikovať cez Ka pásmo.
  • Ka-Band Solid State Amplifier
    • slúži na prenos väčšieho množstva dát alebo tiež na nižšiu spotrebu energie. Umožňuje to práca v pásme Ka.
  • Beacon Monitor Operations
    • samokontrolný systém, ktorý monitoruje funkcie a hodnoty sondy.
  • Autonomous Remote Agent
    • technológia, ktorá rozhodovala o jednotlivých činnostiach sondy. Bola schopná riešiť niektoré problémy nezávisle na Zem s výnimkou tých závažnejších.
  • Low Power Electronics
    • elektronika, ktorá pracovala na nízkom napätí pri nízkom príkone, čím znížila spotrebu energie.
  • Power Activation and Switching Module
    • elektronický prepínač napájania elektroniky. Dokáže prepínať napájanie, merať napätie a prúd a podľa potreby prúd aj obmedziť.
  • Multifunctional Structure

Ďalšie sondy v programe New Millenium[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b VÍTEK, Antonín. 1998-061A - DS-1 [online]. Velký katalog družic a kosmických sond SPACE 40, [cit. 2008-12-03]. Dostupné online.
  2. HOLUB, Aleš. Sonda Deep Space 1 [online]. MEK - Malá encyklopedie kosmonautiky, rev. 2002-04-28, [cit. 2008-12-03]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Deep Space 1 na českej Wikipédii.