Delta II

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Delta II
Štart rakety Delta II so sondou DAWN
Štart rakety Delta II so sondou DAWN
Základné údaje
Funkcia stredná nosná raketa
Výrobca Boeing
Krajina pôvodu USA
Výška 38-39 metrov
Priemer 2,44 metrov
Hmotnosť 151 700 - 231 870 kg
Počet stupňov 3
História letov
Stav aktívna
Štartovacia rampa Cape Canaveral a Vandenberg AFB
Počet štartov 142
Delta 6000: 17
Delta 7000: 120
Delta 7000H: 5
Úspešné štarty 140
Delta 6000: 17
Delta 7000: 118
Delta 7000H: 5
Zlyhania 1 (Delta 7000)
Čiastočné zlyhanie 1 (Delta 7000)
Prvý štart Delta 6000: 14. február 1989
Delta 7000: 26. november 1990
Delta 7000H: 8. júl 2003
Posledný štart Delta 6000: 24. júl 1992
Nosič (Alternatíva)
No nosičov 3,4 alebo 9
Motory Delta 7000: GEM-40
Ťah 493 kN
Špecifický impulz 274 sekúnd
Doba funkcie 56 sekúnd
Palivo pevné
Nosič (Alternatíva)
No nosičov 3,4 alebo 9
Motory Delta 7000H: GEM-46
Ťah 628,3 kN
Špecifický impulz 278 sekúnd
Doba funkcie 75 sekúnd
Palivo pevné
Prvý stupeň – Delta XLT-C
Motory RS-27, RS-27A
Ťah 1 054,2 kN
Špecifický impulz 302 sekúnd
Doba funkcie 265 sekúnd
Palivo LOX/RP-1
Druhý stupeň – Delta K
Motory AJ-10
Ťah 43,6 kN
Špecifický impulz 319 sekúnd
Doba funkcie 431 sekúnd
Palivo dinitrogen tetraoxid/aerozín
Tretí stupeň - PAM-D - podľa variantu
Motory Star 48B
Ťah 66 kN
Špecifický impulz 286 sekúnd
Doba funkcie 87 sekúnd
Palivo pevné

Delta II bola vyvinutá spoločnosťou McDonnell Douglas na začiatku 90. rokov, jej výrobu neskôr prevzala firma Boeing a po nej United Launch Alliance. Z radu Delta II sú aktívne varianty 7925 a 7925 Heavy. Projekt Delta II bol pozastavený kvôli projektu Space Shuttle, po havárii raketoplánu Challenger bol obnovený, hlavne kvôli budovaniu systému GPS. Delta II má na konte viac ako 130 štartov a podieľala sa na niekoľkých misiách na Mars. Počet stupňov a pomocných rakiet sa líši podľa variantu a hmotnosti nákladu, najsilnejší variant 7925 Heavy dokáže vyniesť na nízku orbitu Zeme až 6100 kg a na geostacionárnu orbitu 2170 kg. Motor prvého stupňa je Rocketdyne RS-27A s ťahom 1,05 MN. V budúcnosti sa počíta s využitím motora druhého stupňa pre pohon vesmírnej lode Orion, nástupcu raketoplánov Space Shuttle.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnanie Delta II 7925 a Delta II 7925 Heavy

Delta II nadväzuje na rodinu rakiet Delta používanú od 60. rokov. Vývoj sa začal po nehode raketoplánu Challanger, keď NASA chýbal vhodný nosný systém pre dopravu stredných nákladov na nízku a geostacionárnu obežnú dráhu. Pôvodne bola navrhnutá pre dopravu satelitov systému GPS. Podieľala sa na viac ako 125 misiách, z toho na niekoľkých misiách na Marse:

V súčasnosti (2008) je výroba a montáž rakety vykonaná spoločnosťou United Launch Alliance, ide o spoločný podnik firiem Boeing a Lockheed Martin.

Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]

Koncepcia rakety Delta II umožňuje variabilné zostavenie nosného systému, aby najlepšie vyhovoval účelu misie. Môže byť dvojstupňová alebo trojstupňová, počet a typ pomocných motorov sa volí podľa nákladu a cieľovej obežnej dráhy. Pre geostacionárnu prechodovú dráhu sa volí väčšinou trojstupňové prevedenie, pre ťažšie náklady sa využíva variant Heavy, s výkonnejšími pomocnými motormi.

Popis stupňov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stupeň 0 pozostáva z pomocných raketových motorov na tuhé pohonné látky GEM 40, každý s ťahom 478 kN alebo GEM 46 s ťahom 628 kN. Počet motorov býva pre stredné náklady 9, niektoré varianty majú 3 alebo 4.
  • Stupeň 1 sa nazýva Delta-Thor XTL, ide o značne vylepšený a predĺžený prvý stupeň Thor. Je vybavený jedným motorom RS-27, neskoršie verzie používajú vylepšený variant RS-27A a RS-27C.
  • Stupeň 2 je Delta K, prevzatý z programu Vanguard, je však výrazne modifikovaný. Vybavený je motorom AJ10-118k s ťahom 43 kN. Pohonné látky sú hypergolické, tzn. pri kontakte samovoľne vzplanú, to umožňuje vypnutie a reštart motora. V druhom stupni je umiestnený "mozog" rakety, ide o navádzací a inerciálny navigačný systém.
  • Stupeň 3 možno použiť podľa potreby, nazýva sa Thiokol STAR-37FM a ide o pokročilý variant stupňa Burner, používaného v programe Thor-Burner. Motor spaľuje tuhé pohonné látky a jeho ťah dosahuje 47,9 kN. Tretiemu stupňu chýba akýkoľvek systém navádzania, je teda závislý na navigačnom systéme druhého stupňa. Stabilizácia letu prebieha pomocou rotácie.
  • Aerodynamický predný kryt je tenká škrupina vyrobená z plechu, alebo kompozitných materiálov. Má za úlohu chrániť náklad pri vzlete.

Systém značenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prvé číslo označuje typ prvého stupňa a pomocných motorov. Dnes sa používa 7, to znamená prvý stupeň Delta-Thor XTL a pomocné motory GEM 40 alebo GEM 46. Starší variant Delta 6000 používal Delta-Thor ETL a pomocné motory Castor 4A.
  • Druhé číslo udáva počet pomocných motorov, zvyčajne 9 niekedy 3 a 4
  • Tretie číslo je vždy 2 a znamená Aerojet AJ10, motor druhého stupňa. Staršie série Delta 6000 používali motor TR-201.
  • Štvrté číslo znamená je 0 alebo 5, značí tretí stupeň.
  • Variant Heavy sa značí "H" a používa sa pre silnejšie motory GEM 46.

Príprava na štart[upraviť | upraviť zdroj]

Zostavenie prebieha vo vertikálnej polohe, najskôr je na odpaľovaciu rampu vyzdvihnutý prvý stupeň. K prvému stupňu sú potom pripevnené pomocné motory a nasadený druhý a tretí stupeň. Tankovanie paliva do prvého stupňa trvá približne 20 minút. Palivo a oxidačné činidlo pre druhý stupeň je vysoko korozívne a vyžaduje zvýšenú opatrnosť.

Štart[upraviť | upraviť zdroj]

Rakety Delta II štartovali zatiaľ 137krát, z toho 135krát úspešne. 19. septembra 2007 vykonala 75. úspešný štart v rade, čo je rekord moderných nosných rakiet.

Zlyhania[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zlyhanie 5. augusta 1995 bolo len čiastočné, Delta série 7000 vyniesla kórejský komunikačný satelit Koreasat-1 na príliš nízku obežnú dráhu. Problém bol pravdepodobne spôsobený prehriatím systému pre odpájanie pomocných motorov, tie sa oddelili predčasne a raketa nedosiahla požadovanú výšku. Družica pre korekciu obežnej dráhy využila vlastný pohonný systém, životnosť sa tak znížila na 4,5 roka.

Druhé zlyhanie bolo totálne. 17. januára 1997 mala raketa Delta II 7925 vyniesť satelit systému GPS Block II, 13 sekúnd po štarte došlo k explózii a raketa bola totálne zničená. Odpaľovacia rampa nebola vážnejšie poškodená a nikto nebol zranený, dážď trosiek zničil len niekoľko áut.

Misie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem budovania systému GPS, misií na Mars a komerčných letov, sa Delta II zúčastnila mnohých vedeckých projektov. Niektoré z nich:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.nasa.gov/mission_pages/NOAA-N-Prime/main/index.html

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Delta II na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]