Starship (raketa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Raketa Starship na štartovacej rampe v Starbase
Zľava doprava: Booster 4, Ship 15, Ship 22 a Ship 20 na základni Starbase, jún 2022

Systém Starship predstavuje plne znovupoužiteľnú dvojstupňovú superťažkú nosnú raketu americkej súkromnej spoločnosti SpaceX. Starship pozostáva z prvého stupňa nazývaného Super Heavy a druhého stupňa, ktorý je zároveň aj kozmickou loďou, tiež s názvom Starship. Starship je navrhnutý na prepravu posádky i nákladu na obežnú dráhu Zeme, na Mesiac, Mars a ďalej. Starship bude schopný dopraviť na obežnú dráhu Zeme viacej než 100 ton nákladu. Podľa pôvodných plánov sa mal prvý skúšobný let uskutočniť už v roku 2020, ale v tomto roku došlo len ku skoku prototypu do výšky 12,5 km. V roku 2023 Starship vykonal dva skúšobné lety bez posádky a nákladu, pričom oba skončili haváriou.

História a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Nosný systém Starship vzišiel z konceptu BFR (Big Falcon Rocket alebo tiež Big Fucking Rocket), ktorý bol verejnosti predstavený v roku 2016 ako Medziplanetárny dopravný systém (Interplanetary Transport System, ITS). Táto obria raketa s priemerom 12 m mala mať výšku až 122 m. V roku 2017 však došlo k zmene návrhu a raketa sa zúžila na 9 m s výškou 106 m. Tento koncept už Elon Musk nazval „BFR“.

V roku 2018 koncept prešiel ďalšími zmenami a boli pridané aerodynamické plochy na lepšiu stabilizáciu vesmírnej lode počas preletu rôzne hustými atmosférami kozmických telies. Pôvodne mala byť celá konštrukcia vyrobená z uhlíkových kompozitov, ale v roku 2018 sa rozhodlo použiť nehrdzavejúcu oceľ. Konkrétne má ísť o upravenú vysoko kvalitnú nehrdzavejúcu oceľ 301. Elon Musk tiež oznámil, že raketa bola premenovaná na Starship.[1]

Podľa súčasných informácií má byť raketa vysoká 118 m.[2] Bude dvojstupňová, pričom oba stupne budú môcť pristáť na zemi. Raketa bude schopná dopraviť na nízku obežnú dráhu Zeme vyše 100 ton nákladu.[3]

Na počiatočné testovanie sa použil technologický demonštrátor Starhopper, na ktorom sa vykonali prvé statické zážihy motora Raptor a 25. júla 2019 úspešne prebehol prvý nepripútaný „skok“ do výšky okolo 20 m.[4] Druhý a posledný pokus prebehol 27. augusta, pričom Starhopper tentoraz vystúpal do výšky 150 m a potom mäkko pristál.[5] Skúšobné lety lode Starship sa začali v roku 2020. Prvý sa uskutočnil 4. augusta 2020 a išlo o skok prototypu SN5 do výšky 150 m.

Loď má byť dostupná v štyroch variantoch:[6]

  • pilotovaná loď: bude dopravovať ľudí do vesmíru.
  • tanker: dopraví na obežnú dráhu zásoby paliva pre diaľkové lety pilotovanej lode na Mesiac či Mars.
  • bezpilotná loď: veľkotonážna nákladná kozmická loď, ktorá bude disponovať veľkými dverami na vypustenie nákladu na obežnej dráhe.
  • lunárny Starship: upravená a zjednodušená verzia Starship určená na dopravu osôb a nákladu na povrch Mesiaca. Predstavená v rámci programu NASA na vývoj lunárneho modulu pre program Artemis.[7]

Technický opis[upraviť | upraviť zdroj]

Super Heavy[upraviť | upraviť zdroj]

Super Heavy je prvý stupeň, ktorý vynesie loď Starship na obežnú dráhu a potom zase bezpečne pristane na pristávacej ploche. Na výšku bude merať 70 m a poháňať ho bude 33 motorov Raptor spaľujúcich podchladený kvapalný metán a kvapalný kyslík s celkovým ťahom 74,43 MN. Sedem riadiacich motorov umiestnených uprostred bude schopných náklonu, pričom ostatné motory budú po obvode umiestnené na pevno.

Starship[upraviť | upraviť zdroj]

Druhým stupňom je vesmírna loď Starship vysoká 50 m, ktorá bude tiež znovupoužiteľná a má byť schopná pristáť na povrchu s atmosférou i bez nej, napríklad na Mesiaci. Vybavená bude celkovo šiestimi motormi Raptor, pričom tri z nich budú určené na použitie vo vákuu a tri na použitie v atmosfére. Bude slúžiť na prepravu až 100 ľudí alebo ako nákladná loď. Počíta sa s možnosťou dotankovania nádrží na obežnej dráhe Zeme, vďaka čomu bude Starship schopný letu na veľké vzdialenosti, napríklad k Marsu.

Testovacie lety[upraviť | upraviť zdroj]

20. apríla 2023 Superheavy Starship absolvovala prvý štart v plnej zostave, ktorý mal dosiahnuť obežnú dráhu. Raketa neniesla ľudskú posádku ani náklad. Test skončil haváriou, lebo niektoré z motorov nefungovali správne. Vo výške asi 39 km sa aktivoval autodeštrukčný systém a zostavu zničil.

18. novembra 2023 spoločnosť SpaceX vykonala druhý pokusný štart. Let trval dlhšie ako prvý pokus vykonaný v apríli toho istého roku, ale aj tak skončil haváriou oboch raketových stupňov. Spodný stupeň Super Heavy síce pracoval dobre až do rozdelenia stupňov a fungovalo všetkých jeho 33 motorov, no explodoval krátko po separácii od vrchného stupňa Starship. Starship úspešne pokračovala v lete, ale krátko pred plánovaným vypnutím motorov, 8 minút a 4 sekundy po štarte, aj ona explodovala, pravdepodobne aktiváciou autodeštrukčného systému.[8]

14. marca 2024 prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k zážihu motorov Starship, separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship po vypnutí motorov pokračovala po balistickej dráhe s apogeom 234 km, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy, vo výške 65 km došlo k strate telemetrie a loď po prelete atmosférou dopadla do Indického oceána.[9][10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Petr Melechin. Vše o Starship [online]. elonx.cz, 2019-01-26, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  2. ↑ KARLÍK, Tomáš. K Měsíci poletí japonský miliardář a osm umělců. Elon Musk představil posádku pro let jeho nové kosmické lodi [online]. Praha: Česká televize, 2018-09-18, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  3. ↑ Caleb Henry. SpaceX targets 2021 commercial Starship launch [online]. spacenews.com, 2019-06-28, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  4. ↑ MAJER, Dušan. První poskočení Starhopperu [online]. kosmonautix.cz, 2019-07-26, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  5. ↑ Petr Melechin. Starhopper naposledy vzletěl, tentokrát do výšky 150 metrů [online]. elonx.cz, 2019-08-28, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  6. ↑ KUBALA, Petr. Obří rakety Starship budou pravděpodobně startovat z příbřežních kosmodromů [online]. vtm.zive.cz, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online.
  7. ↑ MAHONEY, Erin. NASA Selects Blue Origin, Dynetics, SpaceX for Artemis Human Landers [online]. nasa.gov, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. Archivované 2021-04-23 z originálu.
  8. ↑ SOUKUP, Matěj. ŽIVĚ A ČESKY: Druhý integrovaný letový test Super Heavy Starship. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2023-11-17. Dostupné online [cit. 2024-03-15].
  9. ↑ SOUKUP, Matěj. IFT-3: aneb ohlédnutí za úspěchem. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2024-03-15. Dostupné online [cit. 2024-03-15].
  10. ↑ JURČÍK, Marek. SpaceX testovalo svoju megaraketu Starship: Ako to dopadlo?. Aktuality.sk : Živé (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-14. Dostupné online [cit. 2024-03-15].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Kozmonautický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Starship_(raketa)&oldid=7819988“