Dušan Albini
| Dušan Albini | |
| slovenský evanjelický kňaz, teológ, cirkevný publicista | |
| Narodenie | 12. apríl 1923 Praha, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 11. marec 2011 (87 rokov) Šaľa, Slovensko |
| Rodičia | Ing. Fedor Albini, Oľga Albiniová – Janošková |
| Manželka | Viera, rod. Lichnerová |
| Deti | Fedor, Milota, Viera |
Dušan Albini (* 12. apríl 1923, Praha – † 11. marec 2011, Šaľa) bol slovenský evanjelický farár, cirkevný publicista.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- starý otec Juraj Janoška (* 1856 – † 1930), evanjelický farár, prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a predseda Matice slovenskej
- otec Fedor Albini[1]
- matka Oľga Albiniová (* 1891 – † 1980), učiteľka, publicistka
- strýko Miloš Janoška (* 1884 – † 1963), školský inšpektor, propagátor prírodných krás Slovenska, regionálny historik, spoluzakladateľ časopisu Krásy Slovenska
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho vývoj ovplyvnil starý otec biskup Juraj Janoška. Po maturite na Gymnáziu M.M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši v roku 1942 študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského. Počas štúdia ho zastihla 2. svetová vojna. Svoj odpor k nej vyjadril účasťou v Slovenskom národnom povstaní, za čo bol tri mesiace väznený v Ilave. Po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1946 nastúpil ako seniorálny kaplán v Necpaloch. Jeden rok študoval v Uppsale vo Švédsku. Ovládal svetové jazyky, prekladal zo švédčiny. Po komunistickom prevrate v roku 1948 bol Dušan Albini, spolu s viacerými farármi liptovsko-oravského seniorátu označený za reakcionára, ktorého sa treba zbaviť alebo aspoň prekladať z fary na faru. Bol ostro sledovaný cirkevnou a štátnou mocou. Pôsobil na viacerých miestach, ako farár v Michalovciach, – kde stratil štátny súhlas, v Liptovskom Mikuláši, – kde stratil štátny súhlas, v Chminianskych Jakubovanoch, v Háji, – kde tiež stratil štátny súhlas a naposledy v Diakovciach, kde pôsobil 28 rokov. Aj keď do tohto cirkevného zboru bol preložený za trest počas normalizácie v roku 1971, prežil tu najkrajšie pracovné roky.[2][3]
Okrem kňazskej činnosti sa zaslúžil o obnovenie činnosti vydavateľstva Tranoscius. Na prvom valnom zhromaždení akcionárov bol riadne zvolený jeho prvým riaditeľom a v tejto funkcii pôsobil v rokoch 1991 – 1994. Bol spoluzakladateľom obnoveného časopisu Tvorba, prispieval do cirkevných časopisov, venoval sa prekladateľskej činnosti. Pôsobil aj ako konsenior Dunajsko-nitrianskeho seniorátu. Po skončení kňazskej činnosti v roku 1999 sa s manželkou presťahoval do Šale, kde aj naďalej udržiaval pekné vzťahy s cirkevníkmi z Diakoviec, Tešedíkova a Šale. Pochovaný je v Ivančinej, okres Turčianske Teplice.
Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- BARTH, Fritz a Dušan ALBINI. Kreslíme na hodine náboženstva. (z nem. orig. prel. Dušan Albini). Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1992. ISBN 8071400106.
- MUNK, Kaj. Ježišove podobenstvá prerozprávané deťom. Přeložil Dušan ALBINI, ilustroval Stanislav LAJDA. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1993. ISBN 8071400351.
- Anton FRIDRICHSEN, Dušan ALBINI a Milan ŽITNÝ. Antikrist: - Kresťanská nádej budúcnosti. - Cesta Biblie a cesta k Biblii. (zo švéd. orig. prel. Dušan Albini, Milan Žitný). Liptovský MIkuláš: Tranoscius, 1992. ISBN 8071400084.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ALBINI, Fedor. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 43.
- ↑ VANOVIČ, Július, Dušan Albini – obeť komunizmu aj postkomunizmu. Tvorba XXI (XXX) č. 2, 2011, 50-51.
- ↑ https://www.ecav.sk/archiv/archiv-2011/zomrel-mgr-dusan-albini-ev-a-v-farar-v-v
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Dušan Albini v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice