Fiodor Fiodorovič Ušakov
| Fiodor Fiodorovič Ušakov | |
 admirál ruského námorníctva | |
| Narodenie | 24. február 1744 Burnakovo, Cárske Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. október 1817 (73 rokov) Peterburg |
| Odkazy | |
| Commons |  Fiodor Fiodorovič Ušakov |
Fiodor Fiodorovič Ušakov (rus. Фёдор Фёдорович Ушако́в) (* 24. február 1744 - † 14. október 1817) bol významný ruský vojvodca a admirál v 18. storočí.
Život a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Fiodor Ušakov sa narodil dedine Burnakovo (Jaroslavlianska oblasť) v skromných pomeroch rodiny nižšej šľachty. Otec Fiodor Ignatievič Ušakov (1710-1781) bol seržantom vo výslužbe. V roku 1761 sa zapísal do ruského námorníctva v Petrohrade, ktoré ukončil v roku 1766 a nastúpil do služby na galére v Baltickej flotile. O dva roky neskôr bol prevelený k Donskej flotile na Azovskom mori a zapojil sa do Rusko-tureckej vojny v rokoch 1768 - 1774. V tom čase už velil vlastnej lodi a neskôr sa zapájal do obrany ruských obchodných lodí v Stredozemnom mori proti útokom pirátov.
Potom čo bol k Ruskému impériu pripojený Krym, Ušakov osobne dohliadal na stavbu námornej základne v Sevastopole dokov v Chersone. Počas druhej Rusko-tureckej vojny porazil Turkov vo viacerých bitkách a preukázal tak výnimočné schopnosti a vynaliezavosť pri uplatňovaní nových taktík v námorníctve, ktoré sám zaviedol.
V roku 1799 bol povýšený na admirála a poslaný do Stredozemného mora, aby tam vojensky podporil Suvorova proti Napoleonovým vojskám, kde vybojoval viacero bitiek a oslobodil mnohé ostrovy a mestá. Po návrate z mimoriadne úspešného ťaženia ho však nečakala sláva, ale kvôli intrigám na cárskom dvore ho Alexander I. odsunul do druhoradeej pozície veliteľa Baltickej flotily. Roku 1807 Ušakov rezignoval a odišiel do penzie. Zomrel 14. októbra 1817 v obci Aleksejevka.
Námorná taktika[upraviť | upraviť zdroj]
Úspechy bojových operácií admirála Ušakova spočívali v niekoľkých novinkách, ktoré zaviedol a v taktike, ktorá bola preňho charakteristická. Patrili sem napríklad zjednotenie vojenských príkazov, priblíženie sa k nepriateľovi na krátku vzdialenosť a napádanie jeho vlajkových lodí. Používal kombináciu streľby delostrelectva a manévrov s prenasledovaním nepriateľa až kým sa nevzdal alebo nebol zničený. Kládol dôraz na námornícky a delostrelecký výcvik svojich jednotiek - v tomto bol zástancom Suvorovových princípov trénovania námorníkov a dôstojníkov. Ušakovove inovácie boli jednými z prvých úspešných vylepšení námorných taktík, ktoré vo výraznej miere používali manévrovanie lodí, namiesto dovtedy zaužívanej lineárnej taktiky. Jeho spôsobom boja sa inšpiroval aj anglický vice-admirál Horatio Nelson.
Pamiatka[upraviť | upraviť zdroj]
Fiodor Fiodorovič Ušakov je považovaný za zakladateľa ruského vojenského námorného umenia a priekopníka útočnej taktiky námorného boja. Na počesť admirála Ušakova bolo pomenovaných niekoľko lodí ruského a sovietskeho vojenského námorníctva, viaceré ulice a námestia. Na gréckom ostrove Korfu, ktorý oslobodil spod francúzskej nadvlády, má pamätník a je tam podľa neho pomenovaná aj ulica. V Sovietskom zväze bol zriadený Rad Ušakova, ktorý sa námorným dôstojníkom udeľuje dodnes. Podľa Ušakova je pomenovaná planétka 3010 Ushakov.
Kanonizácia[upraviť | upraviť zdroj]
Ruská ortodoxná cirkev ho v roku 2000 svätorečila na svätého patróna ruského námorníctva. V roku 2005 ho patriarcha Alexej II. vyhlásil za patróna ruských strategických nukleárnych bombardérov.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Fyodor Fyodorovich Ushakov na anglickej Wikipédii a Fjodor Fjodorovič Ušakov na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fiodor Fiodorovič Ušakov
