Foliácia (geológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Foliácia vo fylite.

Foliácia v geológii je popisné (negenetické) označenie rovnobežných štruktúrnych plôch, ktoré prestupujú celou horninou (sú penetratívne). Zahŕňajú viacero typov nehomogenít spôsobených prednostnou orientáciou minerálov, väčšinou fylosilikátov.

Typy[upraviť | upraviť zdroj]

Týmto termínom môžu byť opisované aj primárne foliované horniny ako sú ílovité bridlice, preto sa obyčajne označuje ako bridličnatosť (angl. slaty cleavage). Ich foliácia vznikla po usadení alebo zväčša pri diagenéze (najviac vo fácii zelených bridlíc)[1].

Sekundárna foliácia, väčšinou označovaná ako kliváž, vzniká pri metamorfóze (tzv. S-tektonity). Najčastejšie sa vyskytuje v regionálne premenených horninách ako sú fylity, svory, je bežná v orogénnych pásmach. Metamorfná foliácia sa vzťahuje na hrubozrnnejšie horniny, kde sú minerály viditeľné voľným okom.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marko, F., Jacko, S., 1999, Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická). Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 181 s.
  2. Nemčok, M., Melichar, R., Marko, F., Madarás, J., Hodáň, Š., 1995, Základy štruktúrnej geológie. Mineralia Slovaca - Monografie, Bratislava, 170 s.