František Běhounek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

František Běhounek (* 28. október 1898, Praha – † 1. január 1973, Karlove Vary) bol český fyzik a spisovateľ, autor literatúry hlavne pre mládež a science fiction.

Študoval fyziku a matematiku na Karlovej Univerzite v Prahe, neskôr i rádiológiu vo Francúzsku u Marie Curie-Skłodowskej. Pracoval v obore rádiologickej doziometrie, zaoberal sa aj experimentálnym výskumom radioaktivity a kozmického žiarenia.

V dvadsiatych rokoch bol jedným zo zakladateľov Štátneho rádiologického ústavu v Prahe. V roku 1926 sa zúčastnil jednej etapy Amundsenovej výpravy k severnému pólu vzducholoďou Norge. Uskutočnil merania na Špicbergoch, ale vlastného letu na pól sa nezúčastnil (leteli len jeho prístroje).

V roku 1928 bol ako špecialista na kozmické žiarenie členom posádky vzducholode Italia Umberta Nobileho, s ktorou ako prvý Čechoslovák preletel nad severným pólom. Stroskotanie pri tejto výprave popísal v knihe „Stroskotanci na ľadovej kryhe“ (1928), ktorú neskôr prepracoval na titul „Stroskotanci polárneho mora“. Neskôr sa ďalej zaoberal vedeckou činnosťou a písaním kníh. Od 50-tych rokov bol expertom ministerstva zahraničných vecí v UNESCO.

Napísal 28 beletristických a mnoho odborných publikácií.