Halotrichit

	Halotrichit
	Fe²⁺Al₂(SO₄)₄·22H₂O
Všeobecné informácie
Objaviteľ	Ernst Friedrich Glocker; (1839)
Pôvod názvu	z starogr. αλζ + τρικοζ – soľ + vlasy
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	VI/C.12 (8.vyd.); 7.CB.85 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	7.CB.85 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	29.7.3.2 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Monoklinická sústava
Bodová grupa	2
Priestorová grupa	P2
Mriežkové param.	a = 20,51 Å; b = 24,29 Å; c = 6,18 Å; β = 100,99 °; V = 3022,34 Å3
Habitus	nálety, krusty, vláknitý
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	priehľadný až priesvitný
Farba(y)	bezfarebný, zelená, šedá, žltá, biela
Vryp	biely
Lesk	hodvábny
Tvrdosť (Mohs)	1,5 - 2
Hustota	1,89 kg.dm−3
Štiepateľnosť	slabá podľa {010}
Lom	lastúrový
Optické dáta
Index lomu; dvojosový minerál	nα = 1,480; nβ = 1,486; nγ = 1,490
Dvojlom	δ = 0,010
2V	35 ° (vypočítaný 78 °)
Iné
Rozpustnosť	vo vode
Odrody a variety
	Masrit - odroda so zvýšeným obsahom Mn a Co
	Zoznam minerálov; Halotrichit na mindat.org; Halotrichit na Commons
	Portál vied o Zemi; Chemický portál

Halotrichit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky hydratovaný síran hlinito-železnatý – FeAl₂(SO₄)₄·22H₂O.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Halotrichit sa najčastejšie vyskytuje vo forme vlasovitých, vláknitých alebo ihličkovitých kryštálov. Býva bezfarebný, biely, žltý, zelenkastý, hnedý. Vryp halotrichitu je biely. Je to neštiepny minerál so skleným leskom.