Halotrichit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Halotrichit
Halotrichit
FeAl2(SO4)4·22H2O
Všeobecné informácie
Trieda Sulfáty, chromáty, molybdáty a wolframáty
Zaradenie VI/C.12-20
Rok objavenia 1839
Pôvod názvu z lat. halotrichum - vlasatá soľ
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava monoklinická
Bodová grupa 2
Priestorová grupa P2
Mriežkové param. a=20,519 Å
b=24,297 Å
c=6,181 Å
β=100,9 °
V=3 025,94
Z=4
Morfológia
Habitus nálety, krusty, vláknitý
Optické vlastnosti
Farba(y) bezfarebný, zelený, šedý, žltý, biely
Farba vrypu biely
Lesk sklený
Priesvitnosť priehľadný až priesvitný
2V 35 ° (vypočítaný 78,2 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 1,5-2
Hustota 1,78-1,9 kg.dm−3
Štiepateľnosť nedokonalá podľa {010}
Lom nepravidelný
Ostatné
Rozpustnosť vo vode
Odrody a variety
masrit (varieta so zvýšeným obsahom Co a Mn)
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Halotrichit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky hydratovaný síran hlinito-železnatý - FeAl2(SO4)4·22H2O.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Halotrichit sa najčastejšie vyskytuje vo forme vlasovitých, vláknitých alebo ihličkovitých kryštálov. Býva bezfarebný, biely, žltý, zelenkastý, hnedý. Vryp halotrichitu je biely. Je to neštiepny minerál so skleným leskom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká ako produkt zvetrávania pyritu na rudných žilách, na uhoľných haldách, v sedimentárnych horninách s obsahom pyritu.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Halotrichit je rozpustný vo vode.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Červenica (Dubník), Nová Baňa, Smolník, vzniká druhotne rozkladom pyritu na uhoľných slojoch, ojedinele aj rozkladom biogénneho pyritu vo flyši (Oravské a Kysucké Beskydy, Oravská Magura a i.)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]