Heinrich von Mügeln

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Heinrich von Mügeln
nemecký minesänger, spisovateľ, trubadúr a kronikár
Joachim Zehme, studňa so sochou Heinricha von Mügeln, Mügeln, Nemecko
Joachim Zehme, studňa so sochou Heinricha von Mügeln, Mügeln, Nemecko
Osobné informácie
Narodenieasi 1319
 Mügeln
Úmrtieokolo 1380
 ?
Národnosťnemecká
Dielo
Žánreminesänger, bájky, kronika
Obdobiestredoveká literatúra
Témyľúbostné piesne, uhorské dejiny
Významné práceUhorská kronika
Odkazy
Spolupracuj na CommonsHeinrich von Mügeln
(multimediálne súbory na commons)

Heinrich von Mügeln[1] (iné mená pozri nižšie; * asi 1319, Mügeln – † okolo 1380)[2] bol stredoveký nemecký trubadúr – minesänger, tvorca milostných piesní, bájok a porekadiel v strednej hornej nemčine. Patril medzi nemeckých dvanásť majstrov spevákov (nem. Die zwölf alten Meister).

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskej odbornej literatúre sa možno stretnúť aj s inými formami mena: Henrich von Mügeln,[3] Heinrich z Mügelnu,[4] Henrich z Mügelnu[5] alebo Heinrik von Mügeln[6]

  • nem. Heinrich von Mügeln/Mügelein/Mügelin/Müglein/Müglin/Mügling, Heinrich von Mogelin/Mogelyn/Mogilin, Henrich Migeling a Henri de Mügeln[2]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Život a dielo Heinricha von Mügeln sú ťažko doložiteľné. Jeho prvé školské vzdelanie a významné základy jeho neskoršieho univerzitného štúdia získal od donínskeho farára, ktorý ho neskôr vyslal do Meißenu na latinskú školu svätej Afry, kde sa mu dostalo vzdelanie v oblasti chrámového spevu.

Ďalším známym Heinrichovým pôsobením je pobyt v Prahe roku 1340 na dvore českého kráľa Jána Luxemburského. V tej dobe mesta Mohelná (Mügeln) aj Donín (Dohna) patrila pod českú korunu. Medzi Heinrichom a princom Karolom Luxemburským, neskorším českým kráľom a rímskym cisárom Karolom IV., sa vyvinulo blízke priateľstvo. Keď sa Karol v roku 1346 stal rímskonemeckým kráľom (protikráľom), zvolil si Heinricha za svojho radcu v štátnych záležitostiach.

Na pražskom dvore sa Heinrich tešil veľkej vážnosti ako dvorný básnik, aj ako učenec. Na novozaloženej pražskej univerzite v roku 1348 bol Heinrich so svojou prácou na tému Písmo sväté jedným z prvých promovaných študentov. V roku 1346 nasledoval Margarétu Luxemburskú, jednu z Karlových dcér, na dvor uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorého si Margaréta vzala, a slúžil ako Ľudovítov učiteľ, poradca a otcovský priateľ.[chýba zdroj]

Návrat do Čiech[upraviť | upraviť zdroj]

Keď Margaréta na konci roku 1353 podľahla morovej nákaze, vrátil sa Heinrich späť na pražský dvor. Tu v roku 1355 vytvoril oslavnú báseň „Der meide cranz“ na počesť Karla IV., ktorý sa v tomto roku stal rímskonemeckým cisárom. V nasledujúcich rokoch však dochádzalo k častým rozporom s Karlom IV.

Uhorská kronika[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Uhorská kronika

Keď sa roku 1358 ďalšia Karlova dcéra, Katarína Luxemburská, vydávala za rakúskeho vojvodu Rudolfa IV., nasledoval ju. V rokoch 1358 – 1365 tu spísal Uhorskú kroniku,[7][8] vďaka venovaniu nemeckej verzie kroniky rakúskemu vojvodovi Rudolfovi IV. ju možno datovať do obdobia jeho vlády, latinská verzia kroniky bola venovaná Ľudovítovi I.[9]:293

Záver života a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1365 vojvoda Rudolf IV. zomrel, a Heinrich sa presídlil k štajerskému dvoru Hernita von Petaus. Tu roku 1371 preložil tzv. Nemecké žalmy („Psalmen der Deutschen“ ), svoje posledné známe dielo. Heinrich von Mügeln zomrel okolo roku 1380 na neznámom mieste.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Ivan Mačák. Svetská hudba v stredoveku. In: ŠILINGER, Klement, et al. Pramene slovenskej hudby. Bratislava : Opus, 1977. S. 28, 153.
  2. ↑ a b Profil v autoritnej databáze Deutsche Nationalbibliothek [online]. [Cit. 2024-01-01]. Dostupné online.
  3. ↑ DVOŘÁK, Pavel. Stopy dávnej minulosti: dejiny Slovenska v príbehoch a desiatich zväzkoch. Budmerice : Rak, 2013. [Cit. 2024-01-04]. ISBN 978-80-85501-58-2. 6. Slovensko v stredoveku. Čas cudzích kráľov, s. 128.
  4. ↑ GLOSY – BIBLIOGRAFIA. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 1966, roč. 14, čís. 3, s. 496.
  5. ↑ Ján Steinhübel. Nitrianske kniežatstvo a zánik Veľkej Moravy. Historické štúdie (Bratislava: Veda, Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 1996, čís. 37, s. 18. ISSN 0440-9515.
  6. ↑ 272. HEINRIK VON MÜGELN. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 333.
  7. ↑ Travnik Eugenius. III. Chronicon Henrici de Mügeln Germanice Conscriptum. In: Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. Szentpétery Emericus. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1938. S. 87 – 224.
  8. ↑ Domanovszky Alexander. IV. Chronicon Henrici de Mügeln. In: Scriptores rerum Hungaricarum – Tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. Szentpétery Emericus. Zväzok II.. Budapešť : Budapestini, 1938. S. 225 – 272.
  9. ↑ Chronicon Henrici de Mügeln germanice conscriptum. In: Magnae Moraviae Fontes Historici I. Zväzok I.. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, n.p., 1966.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HEINRICH von MÜGELN. In: GLOSÍKOVÁ, Viera; TVRDÍK, Milan, a kol. Slovník německy píšících spisovatelů : Německo. 1. vyd. Praha : Libri, 2018. 807 s. ISBN 978-80-7277-560-6. S. 320 – 321.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heinrich von Mügeln na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Heinrich_von_Mügeln&oldid=7782548“