Herman Melville

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Herman Melville

Herman Melville (* 1. august 1819, New York – † 28. september 1891) bol americký prozaik, básnik a esejista, autor Moby Dicka. Jeho prínosom do literatúry boli diela ako Moby Dick (1851), Pisár Bartleby (1853), "Benito Cereno" (1855), Námorník Billy Budd, tento román však zostal nedokončený a bol vydaný až v roku 1924. Keď mal okolo 20 rokov, stal sa  učiteľom a neskôr námorníkom.  Jeho prvá plavba viedla na Markézske ostrovy, kde aj krátku dobu žil. Prvou knihou, ktorá zobrazovala jeho vtedajší život bola kniha Taipi. Táto kniha sa stala "bestsellerom" a Melville sa preslávil ako "muž, ktorý žil medzi kanibalmi". Po literárnom úspechu koncom devätnásteho storočia, prišiel neúspech v podobe diela Moby-Dick čo viedlo ku koncu jeho slávnej literárnej kariéry. Počas ďalších desaťročí Melville vydal niekoľko básnických diel, ktoré sa však preslávili až po jeho smrti. Keď v roku 1891 zomrel, Melville sa takmer úplne stratil z povedomia ľudí.  Jeho návrat prišiel na začiatku dvadsiateho storočia, keď získal ocenenie za jeho tvorbu, najmä za dielo Moby-Dick, ktoré bolo od vtedy vyhlásené za veľdielo, či už americkej alebo svetovej literatúry.  

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Život a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Herman Melville bol americký spisovateľ a básnik, preslávený najmä svojimi románmi, poviedkami a esejami. Pochádzal z bohatej rodiny, jeho rodičia boli Maria Gansevoort Melvillová a Allan Melville. Vo svojich piatich rokoch začal Melville študovať. Krátko po tom čelil chorobe známej ako "šarlach", ktorá mu oslabila zrak. O rok na to napriek spomalenému chápaniu a schopnosti vyjadrovať sa, vyhral Melville cenu v prednášaní na chlapčenskej škole v New Yorku. Medzi Melvillove zachované dokumenty patria aj listy adresované jeho tete a starej mame. V roku 1829 sa zapísal na anglickú katedru súkromnej školy v New Yorku, kde sa prihlásil na anglickú katedru. Keď rodinný podnik na konci devätnásteho storočia skrachoval, rodina sa presťahovala do hlavného mesta New Yorku (Albany), kde mladý Melville začal navštevovať akadémiu. Snaha obnoviť obchod spôsobila náhlu smrť otca, čo prinútilo mladého Hermana pracovať v banke už od svojich trinástich rokov. Keď dovŕšil osemnásť rokov stal sa učiteľom na základnej škole a neskôr novinárom. Po vyčerpaní všetkých možností na pevnine, v devätnástich rokoch sa Herman vybral na svoju prvú plavbu ako obchodný námorník, na lodi, ktorá smerovala do Anglicka.[1]

1838-1844: Roky strávené na mori[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 1839 nastúpil na palubu obchodnej lode St. Lawrence, ktorá sa plavila z New Yorku do Liverpoolu. Po piatich týždňoch strávených v Anglicku sa vrátil na túto loď a svoje zážitky spísal v diele Redburn: Jeho prvá plavba (1849). Melville sa vrátil k učeniu na škole Greenbush v New Yorku, ale po prvom semestri odišiel a zúčastnil cesty do Galeny. V roku 1840 sa rozhodol viac a viac uchádzať o prácu na mori. Tretieho januára 1841 sa plavil z Massachusetts na rybárskej lodi s názvom Acushnet, ktorá sa plavila Tichým oceánom. Neskôr sa vyjadril tak, že v tento deň sa začal jeho život. Túto osemnásť mesačnú plavbu na lodi Acushnet pravdepodobne opisuje v diele Moby-Dick. V júli 1842 opustil loď Acushnet na Markézskych ostrovoch. Tri týždne žil medzi kanibalmi, ktorí sa k nemu správali veľmi dobre. V Melvillovom prvom diele Taipi opisuje krátky románik s krásnou domorodkyňou Fayaway. Neskôr sa nalodil na austrálsku rybársku loď s názvom Lucy Ann, ktorá sa plavila na Tahiti, kde sa zúčastnil vzbury a na krátku dobu bol uväznený. Po prepustení strávil niekoľko mesiacov na ostrove ako tulák. V novembri 1842 sa zapísal na polročnú plavbu do Honolulu. Neskôr pracoval ako úradník a stal sa členom posádky smerujúcej do Bostonu.Všetky jeho zážitky boli vyobrazené v dielach: Taipi, OMU, a Biela Blúzka. Tieto diela mu priniesli úspech.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

4. Augusta 1847 sa oženil s Elizabeth Shaw, dcérou najvyššieho sudcu Lemuela Shawa. Herman a Elizabeth mali štyri deti, dvoch synov a dve dcéry, žili vo vidieckom dome v Massachusetts (1850), ktorý je dnes múzeum. V roku 1863 sa s celou rodinou presťahoval naspäť do New Yorku. Po pracom neúspechu a smrti ich dvoch synov, sa ich manželstvo začalo rozpadať kvôli Elizabethiným príbuzným, ktorí ju tlačili k rozvodu. No po ich smrti, Elizabeth zdedila majetky, ktoré zachránili nielen ich finančnú situáciu, ale i manželstvo.[2]

Literárna Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe poznatkov, ktoré získal na mori, napísal niekoľko románov so zameraním na jeho dobrodružstvá a jeho život ako napríklad román OMU: Opis dobrodružstiev na južných moriach (1847), ktorý môžeme zaradiť do literatúry faktu, hoci sú tu zjavné románové, cestopisné a autobiografické prvky. Medzi jeho ďalšie diela zaraďujeme román Mardi a cesta k nemu (1849). Ďalší román Redburn je o prvej Melvillovej plavbe do Liverpoolu. Medzi jeho ďalšie romány o živote na mori patria: Biela blúzka (White- Jacket) a Svet vo vojne (The World in a Man-of-War 1850). Všetky tieto diela môžeme považovať za predchodcu Hermanovho veľdiela Biela veľryba (Moby-Dick 1851). Pri písaní tohto diela bol Melville ovplyvnený dielom Šarlátové písmeno od Nathaniela Hawthorna, ktorému svoje dielo Moby-Dick venoval. Dielo Moby-Dick bolo napísané v období, kedy lovenie veľrýb bolo natoľko populárne, že populácia veľrýb bola na pokraji vyhynutia. Moby-Dick je veľmi rozsiahla kniha o lodi Pequot a jej posádke, ktorá sa vydala na lov veľrýb. Napriek širokej škále kultúrnych odkazov dielo Moby-Dick nemôžeme nazvať úspechom. Melville vzdoroval svojej kritike tým, že začal písať v experimentálnom štýle a nakoniec vymenil romány za poéziu. Po dvadsiatom storočí sa Moby-Dick stal cieľom záujmu pre literárnych historikov, ktorí sa zaujímali o americkú literárnu tradíciu. Na jednej strane to bolo pre nich dielo spracované na klasických amerických témach, ako je náboženstvo, osud, hospodársky rast, ale na strane druhej to bol experimentálny anachronizmus, ktorý viedol k modernizmu. Napriek tomu, že dielo sa ťažko čítalo, bolo možné nájsť veľa znakov a ľahko sa interpretovalo. Medzi jeho ďalšiu tvorbu patrí: Pisár Bartleby (Bartleby the Scrivener 1853), Benito Cereno (1855), Podvodník: Jeho maškaráda (The Confidence Man: His Masquerade 1857), Billy Budd.[3]

Veľdielo: Biela veľryba[upraviť | upraviť zdroj]

Moby-Dick alebo Biela veľryba (1851) je v poradí šiestou knihou, ktorú americký spisovateľ Herman Melville napísal. Po smrti Melvilla bolo dielo Moby-Dick  považované len za detskú knižku opisujúcu dobrodružstvá na mori, no neskôr sa stalo jedným z najúspešnejších amerických románov a taktiež kľúčovým dielom amerického romantizmu. Začiatočná veta "Volajte ma Ishmael" je jednou z najznámejších fráz západnej literatúry. Ishmael je rozprávačom príbehu rybárskej lode Pequod, pod velením kapitána Ahaba. Román Biela veľryba dokumentuje život na mori a filozofickú alegóriu života. Dielo opisuje posadnutosť kapitána Ahaba zabiť obrovskú bielu veľrybu. Pre kapitána je Moby-Dick priama cesta zla. Život je oceán, v ktorom má sila zla nadvládu. Dielo poukazuje na silu dobra, ktorá musí bojovať až do konca, aby prekonala zlo.

Obsah diela Moby-Dick[upraviť | upraviť zdroj]

Rozprávač Ishmael je šikovný mladý muž, ktorý pôsobil na obchodnej lodi, no rozhodol sa, že ju vymení za rybársku. Jednu decembrovú noc prichádza do New Bedfordu, kde spoznáva polynézskeho rybára Queequega, s ktorým sa rozhodnú pre plavbu do Nantucketu v Massachusetts. Tam sa nalodia na loď Pequod, ktorej kapitán Ahab je preslávený svojimi dobrodružstvami, ktoré sa medzi námorníkmi šíria. Títo dvaja muži stretnú záhadného muža Elijaha, ktorý sa im snaží naznačiť aké majú problémy s kapitánom. Kapitán Ahab väčšinu času trávi vo svojej kajute, zatiaľ čo hlavný palubný dôstojník Starbuck, ktorý sa stará o chod lode. Druhý dôstojník sa volá Stubb a tretí Flask. Až po určitej dobe strávenej na mori, sa v jedno ráno objaví kapitán Ahab, ktorého vzhľad je odstrašujúci. Od kolena dole mu chýba noha, ktorá je nahradená protézou vyrobenou z čeľustí vorvaňa. Neskôr si kapitán Ahab zvolá celú svoju posádku aby ju oboznámil so svojim tajným plánom zabiť veľkú bielu veľrybu. Jediný Starbuck prejavý odpor. Záhadné tmavé postavy, ktoré sa objavovali na palube lode Pequod, boli kapitánovou vlastnou tajnou posádkou, ktorej členom bol aj záhadný lovec rýb Fedallah (Parsee). Jediná vec, ktorá zaujíma kapitána Ahaba, keď stretne na mori iné lode je či už niekto videl veľkú bielu veľrybu. Po priplávaní do Tichého oceánu, Queequeg náhle smrteľne ochorie a zostrojí si rakvu, ktorá sa však po jeho uzdravení stáva „jediným záchranným člnom” lode Pequod. Následne stretávajú loď Rachel, ktorá žiada o pomoc kapitána Ahaba pri hľadaní strateného člna. Kapitán odmieta pretože sú už veľmi blízko k dosiahnutiu svojho cieľa a tým je nájsť bielu veľrybu. Na ďalší deň konečne zhliadnu Moby-Dicka, ktorého prenasledujú dva dni. Moby-Dick im spôsobí rozsiahle škody a je zodpovedný aj za zmiznutie Fedallaha. Na tretí deň Moby-Dick vypláva na hladinu a odhaľuje Fedallahovu mŕtvolu. Napriek Starbuckovym upozorneniam, kapitán si nedá povedať a pokračuje vo svojom prekliatom love. Moby-Dick naráža na loď Pequod, ktorá sa začne potápať. Ako Ahab znova útočí na veľrybu, lano z harpúny, ktoré bolo prichytené na bielej veľrybe sa mu omotá okolo krku a stiahne ho do hlbín mora. Vír potápajúcej sa lodi, vedie posádku k záhub, jediný ktorý túto plavbu prežije je Ishmael, ktorého zachráni Queequegova rakva.

Hlavné Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto diele sa nachádza 30 postáv na palube, čo symbolizuje 30 amerických štátov v tom čase. Ishmael – je rozprávač a najmladší člen posádky Pequod. Ishmael nehrá hlavnú úlohu, čo sa týka deja románu, no z jeho rozprávania sa dozvedáme veľa informácii o veľrybách a ich love. Ishmael reprezentuje sociálnu triedu ľudí ako siroty a ľudí vyčlenených zo spoločnosti. Ishmael je postava, ktorá ako jediná prežila lov na Moby-Dicka. Postava Ishmaela pochádza zo Starého Zákona. Ahab – je tyran a kapitán lode Pequod. Kvôli Moby-Dickovi prišiel o nohu. Jeho túžbou je zničiť veľrybu. Ako kapitán má síce diktátorské sklony, no je spravodlivý. Moby-Dick – obrovská biela veľryba. Predstavuje hrozbu a nebezpečenstvo pre námorníkov a pre Ahaba je stelesnením zla. Queequeg – je jedným zo skúsených lovcov veľrýb a Ishmaelov najlepší priateľ. Je statočný a štedrý. Všetci spomenutí lovci ako Queequeg, Tashego a Daggoo v diele sú ateisti z rôznych kútov sveta. Elijah – je pomenovaný po biblickom prorokovi Elijahovi. Ďalšie postavy sú napríklad kapitán Boomer, mladý hlavný dôstojník posádky Starbuck, druhý dôstojník Stubb, tretí dôstojník Flask.

Témy v diele Moby-Dick[upraviť | upraviť zdroj]

Cez postavu Ishmaela sa autor snaží poukázať na to, že „veľryba“ môže zobrazovať neuveriteľné množstvo významov. V priebehu románu sa autor snaží vykresliť všetkými možnými spôsobmi povahu veľrýb. Toto množstvo spôsobov, ktoré nám Ishmael ponúka, naznačuje, že ľudské vedomosti sú vždy obmedzené a nedostatočné. Sú tu vykreslené alegórie, ako napríklad boj medzi človekom a silami prírody. Niekto v Moby-Dickovi vidí symbol lovu a niekto zas veľkosť a mystickosť. Najväčší problém vnímania človeka je vidieť v tom, že ako veľryba pláva, väčšinu svojho tela má pod vodou mimo dohľadu, nikto netuší kam smeruje a čo robí. Ľudstvo nevie o všetkom, vie iba nadobudnúť určitý zlomok poznatkov z pozorovania jednotlivcov či prostredia, ku ktorým má prístup. Na prvý pohľad sa zdá, že Pequod (názov lode) je akýmsi ostrovom rovnocennosti a priateľstva uprostred rasistického a hierarchicky usporiadaného sveta. Na palube lodi sú ľudia zo všetkých kútov sveta a rôznych rás, na pohľad sa zdá, že spolu dobre vychádzajú a že sú si rovní. Muži na palube sú platení podľa ich zručností, avšak tú najhoršiu a najnebezpečnejšiu robotu robia väčšinou černosi. Tu autor poukazuje na to, že v skutočnosti si ľudia na palube nie sú až tak rovní. [4]

Symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Belosť – Biela farba
Podľa Ishmaela je belosť zlá, pretože reprezentuje niečo neprirodzené a odstrašujúce ako napríklad albínov, ktorí žijú v extrémnych podmienkach, alebo vlny, ktoré narážajú do skál. Tieto príklady sú opakom vzťahu bielej farby v spojení s čistotou a nevinnosťou. Moby-Dick je vrchol belosti a postavy v diele nevedia pochopiť takú žiarivú belosť veľryby. Napríklad Ahab verí, že Moby-Dick reprezentuje zlo, zatiaľ čo Ishmael zlyhal v pokusoch vedecky dokázať základnú podstatu života veľryby.

Pequod – loď
Názov Pequod je pomenovaný podľa amerického kmeňa domorodcov z Massachusetts, tento kmeň neustál príchod bielych, čo pripomína zánik lode Pequod, ktorá symbolizuje osud. Loď je namaľovaná čiernou farbou a je pokrytá zubami a kosťami veľryby, čo symbolizuje násilnú smrť. Loď je zdobená jednoducho ako rakva, ktorou sa nakoniec Pequod stala.

Moby-Dick
Pojem „Moby-Dick“ môže predstavovať viacero významov. Pre posádku lode Pequod obrovská biela veľryba predstavuje obavy o tom, aká je ich práca nebezpečná a desivá. Vzhľadom k tomu, že nemajú žiadne predstavy o tom, ako zlomyseľne sa Moby-Dick môže zachovať k ľuďom, príbehy o veľrybách im pomáhajú čeliť svojmu strachu, prekonať ho a pokračovať ďalej. Na druhej strane Ahab verí, že Moby-Dick je stelesnenie všetkého zla a jeho osudom je ho zničiť. Ďalej biela veľryba predstavuje niečo alegorické ako napríklad neznámeho Boha.

Rakva

Queequegova Rakva symbolizuje život a smrť. Queequeg vyrobil rakvu, keď bol vážne chorý a keď vyzdravel predstavovala pre neho túžbu žiť. Múdrosť, ktorú má vytetovanú na svojom tele, si vyrezal do rakvy. Rakva taktiež symbolizuje život morbídnym spôsobom, keďže nahradila záchranný prvok lode Pequod. Keď sa Pequod potopil, rakva sa stala záchranným „člnom“ pre Ishmaela a zachránila mu život, a tým aj život rozprávača. [5]

Neskoré obdobie života[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1857 – 1860 prednášal na lýceu, predovšetkým  o rímskom sochárstve a pamiatkach v Ríme. Čo sa týka poézie, spísal zbierku básní, no to nezaujalo vydavateľa. V roku 1863  sa s manželkou a štyrmi deťmi presťahovali do New Yorku. Po skončení Občianskej vojny publikoval  zbierku viac ako sedemdesiatich básní  (Battle Pieces and Aspects of the War -1866), ktoré boli ignorované z pohľadu kritikov. V roku 1866 využila Hermanova manželka známosti, aby mu vybavila miesto colného inšpektora pre mesto New York. Túto funkciu zastával 19 rokov. V tejto skorumpovanej inštitúcii sa Melville stal jediným známym čestným zamestnancom colnice. No v roku 1866 sa dá povedať, že sa jeho kariéra spisovateľa blíži ku koncu. Melville strávil roky písaním 16,000 riadkovej epickej básne. Jeho strýko, Peter Gansevoort, zaplatil v roku 1876 za publikovanie tejto básne. Keďže predajnosť bola veľmi slabá, nepredané výtlačky sa museli spáliť, keďže si ich Melville nevedel odkúpiť za nákladovú sumu. Tak ako sa vytrácalo jeho šťastie v práci, tak aj v domácnosti prichádzali problémy. Elizabeth presviedčali príbuzní, aby Hermana opustila, lebo je duševne chorý, no ona odmietla. V roku 1867 sa jeho najstarší syn zastrelil, no možno to bola len nehoda. Kým mal ešte Herman stálu prácu na colnici, manželke sa podarilo zbaviť ho závislosti od alkoholu. Viac neprejavoval známky duševnej choroby. No v roku 1886 sa depresia znova objavila po smrti jeho druhého syna, Stanwixa. Po tom, čo niektorí príbuzní jeho ženy zomreli a ona zdedila ich majetok, Melville odišiel v roku 1886 do dôchodku. Na konci devätnásteho storočia Angličania znovu oživili jeho príbehy o mori a tak sa mu aspoň nachvíľu vrátila popularita. Napísal rad básní s úvodnými poznámkami, ktoré boli inšpirované jeho rannými skúsenosťami na mori. Vydal ich v dvoch zbierkach, ktoré  vyšli len v malom vydaní dvadsiatich piatich kópií pre rodinu a priateľov (John Marr (1888) and Timoleon (1891)).

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Náhrobok Hermana Melvilla a jeho ženy sa nachádza v meste Bronx v New Yorku. Herman zomrel 28. septembra  1891, vo veku 72 rokov doma. Lekár uviedol na úmrtnom liste, že príčinou smrti bolo zlyhanie srdca. Bol pochovaný na cintoríne Woodlawn v Bronxe. 


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora: