Hlístovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlístovce
Paragordius tricuspidatus.jpeg
Paragordius tricuspidatus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Nematoda
Rudolphi, 1808
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hlístovce (iné názvy: skôr neformálne nematódy, staršie aj hlísty, zastarano škrkavky; lat. Nematoda, Nematodes, Nemates, Nemata) sú kmeň zvliekavých špirálovcov. Sú to červovité živočíchy s úplne redukovaným obrvením.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Telo je kryté trojvrstvovou kutikulou (stredná vrstva môže byť sčasti potlačená), v kutikule dominujú bielkoviny chemicky blízke kolagénu. Pod kutikulou je epidermis (pokožka), ktorý môže byť:

  • bunková (subadultné štádiá a mnohé dospelé voľne žijúce druhy);
  • syncytiálna (parazity).

Nasleduje kožnosvalový vak, ktorý je menej kompaktný, tvorený longitudálnou (pozdĺžnou) hladkou svalovinou. Dýchacia i obehová sústava chýbajú (pokiaľ schizocoel, v ktorom voľne prúdi hemolymfa, nepovažujeme za obehovú sústavu). Parazity dýchajú anaeróbne, rozkladom cukrov.

Tráviaca sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Tráviaca sústava je rúrkovitá. Terminálne ústa majú 3 alebo 6 pier. V ústnej dutine sú často rôzne kutikulárne útvary – tŕne, zúbky a pod. Nasleduje svalnatý hltan (pharynx) s trojbokým prierezom, ktorý má na konci často rozšíreninu (tzv. bulbus). Nasleduje rúrkovité endodermálne črevo a anus, obyčajne so subterminálnou polohou.

Nervová sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Nervová sústava je pásového typu. Receptory sú málo vyvinuté, v prednej časti tela môžu byť zmyslové papily a tŕniky, vzácne sa vyskytujú jamkové oči.

Vylučovanie[upraviť | upraviť zdroj]

U mnohých druhov nachádzame na brušnej strane vačkovitú exkréčnu dutinku. Parazity majú často aj systém kanálikov v bočných lištách; sú spojené trubicovitou spojkou, takže majú tvar písmena H. Pred prepojením ústia spoločným vývodom von. Oba exkréčne systémy sú jednobunkové a ich funkcia nie je ešte presne známa. Kratochvíl (1973) ich považuje za modifikované protonefrídie.

Rozmnožovanie a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

gonochoristy s častým pohlavným dimorfizmom. Oplodnenie je vnútorné, samce majú prídavné kopulačné orgány: kutikulárne tŕne (spikuly) alebo „kopulačnú plachtičku“ (bursa copulatrix), ktorá je kutikulárnou duplikatúrou. Spermie majú hlavičku a chvostík s veľkou mitochondriou, no u niektorých druhov sa pohybujú améboidným spôsobom. Brázdenie vajíčok je extrémne determinované – už juvenilné štádiá majú definitívny počet buniek (eutélia), dospelé hlístovce teda dorastajú iba zväčšovaním buniek. Preto je ich regeneračná schopnosť nepatrná. I keď juvenilné štádiá bývajú niekedy označované ako „cenogenetické larvy“, ich vývin je v podstate priamy. Juvenilné štádiá sa v priebehu vývinu 3 až 5-krát zvliekajú z kutikuly (podobne ako článkonožce), podobajú sa od začiatku na dospelé, len majú inak utvárané niektoré orgány alebo žijú v inom substráte

Diverzita a systém[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme asi 42 000 druhov hlístovcov, je to teda tretí najpočetnejší kmeň živočíšnej ríše po článkonožcoch a mäkkýšoch. Ich systém je zložitý a je ešte stále vo vývoji. Novšie je kmeň rozdeľovaný do dvoch tried: prevažne (alebo aspoň v juvenilných štádiách) voľne žijúce Adenophorea a parazitické Secernentea. Toto rozdelenie však nie je celkom jednoznačné.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]