Invázia na Krétu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Invázia na Krétu
Súčasť druhej svetovej vojny
Bundesarchiv Bild 141-0864, Kreta, Landung von Fallschirmjägern.jpg
Invázia začína - pristátie nemeckých výsadkárov
Dátum 20. máj 1941 - 1. jún 1941
Miesto Kréta, Stredozemné more
Výsledok Obsadenie ostrova nemeckými a talianskymi jednotkami
Protivníci
Tretia ríša Tretia ríša
Flag of Italy (1861-1946).svg Talianske kráľovstvo
Greece (1828-1978) Grécko
UK Veľká Británia
Austrália Austrália
Nový Zéland Nový Zéland
 · civilné obyvateľstvo v zbroji
Velitelia
Kurt Student Bernard Freyberg
Sila
30 000 mužov 41 500 mužov celkom
10 300 Grékov
17 000 Britov
6 500 Austrálčanov
7 700 Novozélanďanov
Straty
6 200 - 12 000 padlých, ranených, nezvestných, 220 lietadiel z toho 170 dopravných 3 500 padlých, ranených, nezvestných
17 500 zajatých, potopené 3 krížniky a 6 torpédoborcov
Zoznam bitiek II. svetovej vojny

Invázia na Krétu alias operácia Merkúr alebo bitka o Krétu predstavovala útok nemeckých vzdušných výsadkových vojsk a lietadlami prevážanej pechoty na Krétu. Zmyslom tejto operácie bolo obsadiť strategický ostrov Kréta a tým zabezpečiť južné krídlo Wehrmachtu (Balkán a severnú časť východného Stredomoria) pred začiatkom operácie Barbarossa a k zaisteniu rumunských ropných polí. Predstavuje jedinú významnú bitku histórie, v ktorej jedna zo strán s čiastočným úspechom nasadila iba výsadkové a lietadlami prevážané jednotky.

Priebeh akcie[upraviť | upraviť zdroj]

Nemeckí výsadkári narazili na omnoho silnejšiu obranu (zoskoky priamo medzi novozélandské jednotky končili masakrom parašutistov), ako očakávali a mali problémy so zaistením letísk pre druhú vlnu výsadkárov. Nemecké velenie niekoľkokrát zvažovalo, že nariadi generálovi Studentovi akciu ukončiť, odradilo ich od toho generálove odhodlanie a vedomie, že by to znamenalo odpísanie všetkých už zhodených výsadkárov. Keď sa po takmer celom dni bojov podarilo zaistiť časť letiska Maleme a navzdory ostreľovaniu pristávajúcich strojov dopraviť na bojisko druhú vlnu výsadkárov a ťažšie zbrane, nabrala operácia očakávaný spád.

Royal Navy napriek úplnej leteckej prevahe nepriateľa medzi 28. májom a 1. júnom z ostrova evakuovala 16 500 vojakov. Boli potopené tri krížniky (Gloucester, Fiji, Calcuta) a 6 torpédoborcov (Kelly, Kashmir, Imperial, Greyhound, Hereward a Juno). Dve bojové lode, jedna lietadlová loď, dva krížniky a torpédoborec boli poškodené tak ťažko, že museli odplávať na dlhodobé opravy do Ameriky a ďalších 9 lodí bolo poškodených ľahko. Na lodi Orion, vlajkovej lodi viceadmirála Pridham-Wippella, zabila jediná nemecká bomba 260 mužov a ďalších 280 zranila. V boji padlo najmenej 2 100 námorníkov.

Dohra a dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Závažnou chybou britského velenia bolo plošné rozmiestnenie vojsk, ktoré neumožnilo viesť sústredené údery do miest výsadkov. Za kritickú možno považovať neexistenciu mobilných záloh, ktoré by mohli byť nasadené proti výsadku na letisku Maleme. Takéto zálohy však neboli pripravené, okrem iného aj preto, že novozélandský veliteľ generálmajor Freyberg nepovažoval nemeckých výsadkárov za hrozbu a hlavné opatrenie od počiatku smeroval proti hypotetickému námornému výsadku. Obsadenie Kréty Nemcami malo vplyv na boje na Strednom východe a Severnej Afrike a vytlačilo spojenecké námorné sily z väčšiny východného Stredomoria.

Bitka skončila úspechom nemeckých a talianskych jednotiek a obsadením ostrova. Vážne problémy v priebehu akcie a ťažké straty v radách elitných výsadkových jednotiek priviedli Hitlera k záveru, že takto rozsiahle akcie nemajú budúcnosť. Zrejme aj z tohto dôvodu sa nikdy neuskutočnila podobná operácia plánovaná proti Malte.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Invaze na Krétu na českej Wikipédii.