Jegor Timurovič Gajdar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jegor Timurovič Gajdar
Его́р Тиму́рович Гайда́р
Jegor Gajdar v roku 1990
Jegor Gajdar v roku 1990
Úradujúci premiér Ruskej federácie
V úrade
15. jún 199214. december 1992
Prezident(i) Boris Jeľcin
Predchodca Boris Jeľcin (úradujúci)
Nástupca Viktor Černomyrdin
Osobné informácie
Narodenie 19. marec 1956
Moskva, ZSSR ZSSR
Úmrtie 16. december 2009 (53 rokov)
Moskva, Rusko Rusko
Politická strana KSSZ (1980-1991)
DVR (1994-2001)
ZPS (2001-2008)
Manželka prvé manželstvo:
Irina Smirnovova
druhé manželstvo:
Marianna Strugacká
Deti prvé manželstvo:
syn Piotr a dcéra Marija
druhé manželstvo:
syn Pavel a po manželke nevlastný syn Ivan
Národnosť ruská
Pozri aj Politický portál

Jegor Timurovič Gajdar (rus. Его́р Тиму́рович Гайда́р; * 19. marec 1956, Moskva, ZSSR, RSFSR – † 16. december 2009, Odincovský rajón, Moskovská oblasť) bol sovietsky a ruský ekonóm a politik, od 15. júna 1992 do 14. decembra 1992 úradujúci premiér Ruskej federácie.

Pôsobenie vo vládach RSFSR a Ruskej federácie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie prvého pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 6. november 1991 - 2. marec 1992: námestník predsedu vlády RSFSR (od 25. decembra 1991 premiéra Ruskej federácie) pre ekonomiku
  • 11. november 1991 - 19. február 1992: minister ekonomiky a financií RSFSR (od 25. decembra 1991 Ruskej federácie)
  • 19. február 1992 - 2. apríl 1992: minister financií Ruskej federácie
  • 2. marec 1992 - 15. december 1992: prvý námestník premiéra Ruskej federácie
  • 15. jún 1992 - 15. december 1992: úradujúci premiér (poverený vedením vlády) Ruskej federácie

Obdobie druhého pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 18. september 1993 - 20. január 1994: prvý námestník premiéra Ruskej federácie
  • 22. september 1993 - 20. január 1994: poverený vedením Ministerstva hospodárstva Ruskej federácie

Po odchode z vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Aj po odchode z vlády si Gajdar udržiaval dostatočný politický vplyv a bol dokonca neoficiálnym poradcom prezidenta Putina[1], aj keď na druhej strane dokázal byť jeho značným kritikom[2].

Osudový okamih v Dubline[upraviť | upraviť zdroj]

Osudový okamih v živote Gajdara nastal v piatok 24. novembra 2006 v írskom Dubline, kde sa zúčastnil ekonomického fóra, na ktorom mal prednášať. Po hotelových raňajkách sa začal cítiť veľmi zle. Írski lekári mu museli poskytnúť ošetrenie a jeho stav označili ako životu nebezpečný. Nevedeli presne definovať, o akú chorobu ide, za najpravdepodobnejšie označili podozrenie z otravy neznámou toxickou látkou. O dva dni neskôr po návrate domov bol na krátkom pozorovaní na moskovskej klinike. Z nemocnice ho lekári prepustili v nasledujúci deň pondelok 27. novembra s tým, že sa cíti celkom dobre, ale nechávajú ho pod lekárskym dohľadom.[3]

Smrť prišla skoro[upraviť | upraviť zdroj]

    Jegor Gajdar v roku 2008

Zdravotný stav Jegora Gajdara sa už nikdy výrazne nezlepšil a 16. decembra 2009 v skorých ranných hodinách vo svojom byte neďaleko Moskvy zomrel. Ako príčina smrti bola uvedená krvná zrazenina.

Známe osobnosti v rodine[upraviť | upraviť zdroj]

  • starý otec z otcovej strany spisovateľ Arkadij Gajdar (1904-1941; vlastným menom Arkadij Golikov); medzi jeho najznámejšie diela patria:
  • starý otec z matkinej strany spisovateľ Pavel Bažov (1879-1950)
  • svokor po druhej manželke Marianne spisovateľ Arkadij Strugacký (1925-1991)
  • otec Timur Gajdar (1926-1999), admirál, novinár a vojenský korešpondent, po ktorom starý otec Arkadij pomenoval hlavného hrdinu knihy Timur a jeho družina
  • dcéra z prvého manželstva Marija Gajdarová (* 1982), ekonómka a aktívna politická činiteľka v Kirovskej oblasti Ruskej federácie

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Desať najdôležitejších ekonomických udalostí roka 2009 - Zomreli v roku 2009
  2. Po Litvinenkovi ochorel ďalší Putinov kritik Gajdar
  3. Gajdara pravdepodobne tiež otrávili

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]