Jeleň axis
| Jeleň axis | |
 Axis škvrnitý (Axis axis) – samec | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Axis axis Erxleben, 1777 | |
 Rozšírenie axisa škvrnitého | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
.jpg)
Jeleň axis[2] (iné názvy: axis škvrnitý[2], axis[3], čital[4]; lat. Axis axis) je menší, nápadne sfarbený druh z čeľade jeleňovité z juhu Ázie. Je považovaný za najkrajší druh jeleňa.[5] V Indii ho volajú čítal podľa nápadne škvrnitého zafarbenia; čitra znamená v hindčine „škvrnitý“.
Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]
Axis patrí k menším jeleňom. Samec meria v kohútiku 70 – 80 cm, telo dosahuje dĺžky 170 cm, vrátane 20 cm dlhého chvosta. Hmotnosť dosahuje 70 – 90 kg, samci sú vždy ťažšie než lane. Axis je nápadne pestro sfarbený, základná farba je hrdzavá až škoricová s početnými bielymi škvrnami. Veľká biela škvrna polmesiacovitého tvaru je na hrdle. Nos a okolie tlamy je tmavo hnedý až čierny. Spodok chvostu, brucho a vnútorné strany končatín sú biele.
Axis je elegantné, štíhle zviera s dlhým krkom a končatinami, štíhlym telom a menšou, výrazne zašpicatenou hlavou. Chvost je pomerne dlhý a jelene jeho vztýčením signalizujú nebezpečie podobne ako daniele alebo jeleníky. Parohy nosí iba samec, sú dlhé až 70 cm, ale veľmi tenké, lýrovitého tvaru, jeden paroh má najviac tri výsady (jeleň šestorák).
Výskyt a prostredie[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa na území Indie, Nepálu, Srí Lanky a Bangladéša. Obýva väčšinou svetlé lesy, trávnaté oblasti a savany, často v blízkosti vody. Veľmi dobre pláva. Nevyhýba sa ani močiarom. Axis bol introdukovaný v mnohých častiach sveta, napr. v Argentíne, Austrálii, Pakistane, na Havaji a v niektorých oblastiach USA, obzvlášť v Texase.[1] Pokusne bol vysadzovaný aj v niekoľkých zverníkoch v Česku, ale neujal sa, pretože je príliš teplomilný a mláďatá, narodené vo februári či marci väčšinou uhynuli.
Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]
Axis má oproti iným jeleňom prevažne dennú aktivitu. Lane s mláďatami tvoria stáda, ktoré môžu mať až sto členov. Niekedy sa k nim pridružia aj mladé samce, ktoré však často žijú v samostatných mládeneckých tlupách. Staré samce sú väčšinou samotári. Samce síce majú dominantné postavenie, ale stádo vždy vedie stará laň.
Pasú sa ráno a večer, cez poludnie a v noci odpočívajú, niekedy aj v plytkej vode. Iba tam, kde sú prenasledované človekom alebo za letných horúčav sa pasú v noci.
Živí sa lístím, vetvičkami, kôrou stromov a bambusovými výhonkami. Často sprevádzajú skupiny opíc (hulmanov a makakov) a zbierajú ovocie, ktoré opice zhodia na zem. Opice majú lepší zrak, zatiaľ čo axis výborný čuch a sluch. Tak sa môžu vzájomne veľmi účinne varovať pred nebezpečenstvom.[6]
Axis tvorí v Indii spoločne s antilopou nilgau a diviakom lesným hlavnú zložku potravy tigra. K ďalším predátorom, ktorí lovia axisy, patria leopardy, dhouly a krokodíly. Mláďatá môže uloviť aj veľký pytón alebo šakal.
Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Ruja axisov nie je viazaná na konkrétne ročné obdobie, najčastejšie prebieha na jar, od apríla do júna. Samci sa v dobe ruje pridružujú ku stádam holej zvery a obhajujú teritória s háremom laní. Samce sa ozývajú vysokým štekotom, hvízdaním a vrešťaním, k bojom však medzi nimi dochádza zriedka. Samica je gravidná 210 dní a rodí často dvojčatá. Väčšina pôrodov pripadá na január a február. Vzácne dochádza k dvom pôrodom počas roka. Prvý týždeň života trávia mláďatá v úkryte, kam ich matka chodí nakojiť. Vo veku 10-12 dní sa pripoja s matkou k stádu. Mláďatá pohlavne dospievajú vo veku 14-17 mesiacov a môžu sa dožiť 18 rokov.
V kultúre[upraviť | upraviť zdroj]
Axisy spomína veľa indických literárnych pamiatok, vrátane Rigvédy, kde sa hovorí o bohoch búrky Marutoch, ich vozy ťahajú axisy.[7] V starovekej Indii boli axisy chované ako okrasné zvieratá v záhradách a parkoch kráľovských palácov, často spolu s pávmi a antilopami jeleňovitými. Niekedy ich chovali v stajniach spolu s koňmi, pretože Indovia verili, že jeleň od koní odvráti choroby a nešťastia. Podobne sa v stredovekej Európe chovali pri koňoch capy či králiky. V niektorých oblastiach Indie ľudia verili, že axis zabíja alebo odháňa jedovaté hady. Axisy boli v Indii tradičnou lovnou zverou, lovci ich často lovili s chrtmi alebo skrotenými gepardmi.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Duckworth, J.W., Kumar, N.S., Anwarul Islam, M., Sagar Baral, H. & Timmins, R. 2015. Axis axis. The IUCN Red List of Threatened Species 2015: e.T41783A22158006. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2015-4.RLTS.T41783A22158006.en. Prístup 29. január 2018.
- ↑ a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 78.
- ↑ axis. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
- ↑ čital. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 230.
- ↑ BEBARTA, Kailash Chandra. Dictionary of Forestry and Wildlife Sciences. [s.l.] : Concept Publishing Company, 2011. ISBN 8180697193.
- ↑ http://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2011/Rijen---2011/Axis--barasinga--sambar-aneb-za-jeleny-do-Indie
- ↑ Zbavitel, Dušan a kol.: Bohové s lotosovýma očima. Praha: Vyšehrad, 1986, s. 88-89.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Axis indický na českej Wikipédii.