Jemnosrstý pšeničný teriér

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jemnosrstý pšeničný teriér
Soft Coated Wheaten Terrier 600.jpg
10-mesačný jemnosrstý pšeničný teriér
Krajina pôvodu Írsko
FCI kód 3/1/40
Štandardy AKC, ANKC, CKC, FCI
Výška 46 cm (suky)
48 cm (psy)
Hmotnosť 16-20 kg
Pôvodné určenie farmársky a poľovný pes
Terajšie určenie spoločenský pes
Názov v krajine pôvodu Soft Coated Wheaten Terrier
Synonymá írsky jemnosrstý pšeničný teriér
Zaužívaná skratka SCT
Zoznam psích plemien
Black Paw.svg Psí portál

Jemnosrstý pšeničný teriér je psie plemeno uznané v FCI v skupine 3 pod číslom 40. Patrí medzi najstaršie teriéry a vyznačuje sa jemnou srsťou farby pšenice, od ktorej bol odvodený aj jeho názov.

Pôvod a história plemena[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že tento pes je najstarším plemenom teriéra v Írsku, ktoré sa vyskytovalo v okolí grófstiev Kerry a Cork. Vzniklo asi v 18. storočí. Bežne je označovaný za predchodcu írskeho teriéra a modrého teriéra z Kerry.

Po prvýkrát bol registrovaný ako samostatné plemeno v roku 1937 v Írskom kynologickom klube, Anglický kynologický klub ho uznal o 6 rokov neskôr.

Povaha[upraviť | upraviť zdroj]

Pšeničný teriér je ako každý teriér - živý, hravý, energický, so sklonom riešiť situácie individuálne. Je to pes, ktorý potrebuje pri svojom temperamente pevnú ruku a dôslednosť, v žiadnom prípade však bitku. Je vhodný najmä pre aktívnych ľudí. So svojou rodinou pôjde kamkoľvek, nemá však rád dlhé odlúčenie - nie je teda vhodný do koterca, či na dvor.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Wheaten teriér patril medzi viacúčelových psov. Jednak strážil svojho pána a jeho majetok a tiež bol loveckým psom chudobnejších ľudí. K tomu potreboval určitú fyzickú silu. Aj dnes, keď už nebýva takto všestranne využívaný, zostala mu robustnejšia, kvadratická stavba tela. Priestorný a pekne formovaný nos dokresľuje mohutnú, nie však hrubú hlavu. Silné čeľuste zakrývajú fúzy. Stop má dobre vyjadrený, naväzuje naň ploché čelo. Oči majú byť čierne a živé. Primerane veľké uši sú klopené do tvaru V. Má mať rovný chrbát a krátke, silné bedrá. Veselo nosený chvost je vyššie nasadený, nemal by sa však preklápať na chrbát.

Vyznačuje sa jemnou hodvábnou srsťou farby zrelej pšenice, ktorá sa vlní vo voľných kučerách. Iné odtiene sú neprípustné. Šteňatá sa rodia tmavo hnedé až čierne, srsť sa vyfarbí do dvoch rokov. Nepĺzne, je však potrebné ho pravidelne česať, aby si udržala svoju kvalitu. Najbohatšia srsť sa nachádza na hlave a nohách, pričom na hlave má bohatú bradu a fúzy. Zdrojom problémov so srsťou je u pšeničného teriéra jej kvalita. Chovatelia popisujú väčšinou dva typy srsti: írsky a americký. Írsky typ srsti prirodzene opisuje tvar tela psa. Srsť je síce mäkká, ale pevná so zreteľnou štruktúrou. Pes so srsťou amerického typu má mäkkú až vatovitú srsť bez lesku. Laikom sa zvyčajne páči americký typ srsti, pšeničný teriér však pochádza z Írska a preto viac zodpovedá štandardu. Štandard pripúšťa úpravu srsti, nezaznáva však ani neupravených jedincov. Maximálna prípustná dĺžka srsti u neupravených jedincov je však 12,7 cm. Pšeničného teriéra netreba často kúpať, potrebné je však pravidelné česanie, inak vzniknú chuchvalce a srsť splstnatie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • CUNLIFFEOVÁ, Juliette. Encyklopédia PSY. Bratislava : SLOVART, 2004. ISBN 80-7145-821-X.