Jozef Hajko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Hajko
Jozef Hajko
Súčasný Poslanec Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 25. október 2023
Súčasný člen predsedníctva KDH
Momentálne v úrade
od 2022
Biografické údaje
Narodenie14. december 1962 (61 rokov)
Zvolen, ČSSR
Politická stranaKresťanskodemokratické hnutie
Alma materSlovenská vysoká škola technická v Bratislave
Profesianovinár, analytik, spisovateľ

Ing. Jozef Hajko (* 14. december 1962, Zvolen)[1][2] je slovenský novinár, spisovateľ, moderátor, analytik a politik. Pracoval ako šéfredaktor týždenníka Trend. Od roku 2022 je členom predsedníctva strany KDH.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Hajko sa narodil vo Zvolene, vyštudoval technickú kybernetiku na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po škole krátko pôsobil v kybernetike, následne do roku 1990 pôsobil ako správca a energetik v kultúrnom dome v Ružinove.[2]

Po roku 1990 sa začal venovať novinárskej a analytickej činnosti. Stal sa redaktorom vo vydavateľstve Alfa, následne postupne pôsobil v Československej tlačovej agentúre, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TA SR) a v týždenníku Trend. V novinárstve sa zameriaval na ekonomické témy, v Trende zastával tri roky funkciu šéfredaktora v rokoch 1997 – 2000.[2]

V rokoch 2000 – 2001 krátko pracoval na Ministerstve hospodárstva SR. Bol jedným zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, v ktorej pôsobil v rokoch 20012003 ako jej prvý výkonný riaditeľ, neskôr bol členom jej strategickej rady.[2]

Podieľal sa na vypracovaní publikácií Správa o stave podnikateľského prostredia SR (2002), Možnosti ďalšieho znižovania odvodového zaťaženia v SR (2003), 10 + 1 opatrení na optimalizáciu sociálneho systému na Slovensku (2007), Konkurencieschopné regióny (2010) a Podvody v biznise a možnosti zamedzenia nekalého podnikania (2010).[2]

Neskôr nastúpil ako asistent poslanca Národnej rady SR Jozefa Mikuša (SDKÚ-DS) a v tejto pozícii zotrval 10 rokov až do roku 2016.[3]

Od februára 2018 bol spolupracovníkom RTVS pri tvorbe a moderovaní rozhlasového cyklu Dejiny.sk.[4] V rokoch 2018 – 2019 uvádzal politickú diskusnú reláciu O päť minút dvanásť na RTVS.[3] Pôsobil tiež v Denníku Štandard.[5] V auguste 2019 ho nahradil Marek Makara, Hajko ostal s RTVS spolupracovať v historicko-spoločenských témach.[6]

V roku 2022 Hajko vstúpil do strany KDH, kde sa stal ekonomickým expertom a členom predsedníctva strany s ambíciou vytvoriť ekonomický program pre nadchádzajúce voľby.[5][7][8] V marci 2023 kritizoval Vládu SR, že sa nepostavila proti zákazu predaju áut so spaľovacími motormi od roku 2035.[9] V parlamentných voľbách v septembri 2023 kandidoval Hajko z 2. miesta kandidátky KDH a bol zvolený za poslanca NRSR.[10][11]

Spisovateľská tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Hajko sa dlhodobo zaujímal o históriu a literatúru faktu. Od roku 2009 vydal štyri knihy. V knihe Nezrelá republika. Slovensko v rokoch 1939 – 1945 (2009) sa venoval dejinám prvej Slovenskej republiky a snažil sa zodpovedať otázku, aký postoj by mali Slováci zaujať k tomuto obdobiu. Jeho druhá kniha Odsúdení na dohodu. Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov (2011) približuje históriu národov Slovákov a Maďarov od začiatku ich výskytu na dnešnom území až po súčasnosť a naznačuje možnosti a podmienky budúceho bezkonfliktného spolužitia.[2] Tretia kniha Hoď do mňa kameňom. Spolužitie s Rómami na Slovensku z roku 2015 sa venuje rómskemu etniku na Slovensku, osobitostiam, histórii a analyzuje prístup majoritnej spoločnosti.[2] Vo štvrtej knihe Krvavá cesta do raja: Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko analyzuje vzostup komunizmu na Slovensku po roku 1945.[12] V októbri 2023 mu vyjde piata kniha, Dubček.[13]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu života býva v Bratislave.[14]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2009Nezrelá republika: Slovensko v rokoch 1939 – 1945
  • 2011Odsúdení na dohodu: Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov
  • 2015Hoď do mňa kameňom: Spolužitie s Rómami na Slovensku
  • 2019Krvavá cesta do raja: Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko
  • 2023Dubček[15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ing. Jozef Hajko [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2023-10-11]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g Jozef Hajko [online]. Bratislava: Spoločenstvo poznania, [cit. 2023-10-11]. Dostupné online.
  3. a b MÚČKA, Fero. Ak prídu politické tlaky, odídem. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2018-06-07. Dostupné online [cit. 2023-09-08]. ISSN 1336-720X.
  4. RTVS má problém. Ohlásený nový moderátor zrejme do O 5 minút 12 nenastúpi [online]. Bratislava: omediach.com, 2023-09-06, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.
  5. a b DANIŠKA, Jaroslav. Ukrajinskí utečenci sú príležitosť, chcem pomôcť zmeniť KDH. Štandard (Bratislava: DENNÍK ŠTANDARD), 2022-04-01. Dostupné online [cit. 2023-09-08].
  6. O 5 minút 12 bude mať nového moderátora (FOTO) [online]. Bratislava: omediach.com, 2019-08-26, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  7. IŽIP, Ronald. Hajko: Ľudia hľadajú zodpovednosť. Súčasného stavu majú mnohí plné zuby. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-10-29. Dostupné online [cit. 2023-09-08]. ISSN 1336-2674.
  8. Predsedníctvo [online]. kdh.sk, [cit. 2023-10-11]. Dostupné online. Archivované 2022-12-15 z originálu.
  9. Ekonomický expert Jozef Hajko kritizuje Vládu SR za hlasovanie proti zákazu predaja spaľovacích áut od roku 2035 [online]. KDH, 2023-03-28, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  10. Kandidátka strany KDH (Voľby 2023). SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2023-09-08]. ISSN 1335-4418.
  11. Národná rada Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
  12. LENART, Jakub. J. Hajko: Krvavá cesta do raja (Čitateľský denník 4/2023). Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2023-01-27. Dostupné online [cit. 2023-09-08].
  13. HAJKO, Jozef. Dubček [online]. Martinus, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  14. Databazeknih.cz. Jozef Hajko [online]. databazeknih.cz, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.
  15. Autor Jozef Hajko [online]. Martinus, [cit. 2023-09-08]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]