Juhozápadné turkické jazyky
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juhozápadné turkické jazyky (iné názvy: oghuzské jazyky, oguzské jazyky, južné turkické/juhoturkické jazyky, turkménske jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky) sú najväčšia skupina turkických jazykov. Hovorí nimi viac než 110 miliónov ľudí od Balkánskeho polostrova až po Čínu. Oghuz znamená v staroturkičtine 30 v zmysle 30 kmeňov.
Obsah |
Zoznam a delenie [upraviť]
Pozri v článku turkické jazyky.
Spoločné znaky [upraviť]
- strata začiatočného *h (zachované iba v chaladžštine)
- strata inštrumentálu (zachované iba v jakutčine a chaladžštine)
Unikátne znaky [upraviť]
- vyjadrovanie plozívnej spoluhlásky pred prednými samohláskami (gör- < kör- „vidieť“)
- vynechávanie q/ɣ po ɨ/u (quru < quruq „suchý“, sarɨ < sarɨɣ „žltý“)
- zmena v príslovkovom-gan- na -an-
Zdroje [upraviť]
- Oghuzské jazyky
- Johanson, Lars and Csató, Éva Ágnes (1998). The Turkic Languages. London: Routledge. ISBN 0-415-08200-5.
- Menges, Karl H. (1995). The Turkic Languages and Peoples. Wiesbaden: Harrassowitz. ISBN 3-447-03533-1.
 |
Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
|||||||||||||||||
