Juraj Papánek
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj Papánek (* 1. apríl 1738, Kuklov – † 11. apríl 1802, Olasz, Maďarsko) bol slovenský historik a učenec.
Študoval na uhorských univerzitách v Budíne, Jágri,v Pätkostolí (Pécs) a bol rímskokatolícky kňaz na rôznych miestach medzi chorvátskymi a nemeckými osadníkmi. Napísal viacero historických prác a je autorom prvých slovenských národných dejín.
Dielo [upraviť]
- Historia gentis Slavae - De regno regibusque Slavorum atque cum prisci civilis, et ecclesiastici (1780) (Dejiny slovenského kmeňa – O kráľovstvách a kráľoch Slovákov…) - boli to prvé súvislé slovenské dejiny; Slovákom prisúdil veľkomoravskú aj cyrilometodskú tradíciu, bránil rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku, Slovensko považoval za pôvodné územie Slovanov a slovenčinu za pôvodnú „matku“ slovanských jazykov; dielo ovplyvnilo nasledujúce generácie. Keltov a Germánov považoval za Slovákov.
 |
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
