Kašubovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kašubská národná vlajka

Kašubovia sú samostatný slovanský národ v poľskom Pomoransku hovoriaci po kašubsky. Sú potomkami slovanských Pomoranov. Krajina nimi obývaná sa nazýva Kašubsko.

Dievča v kašubskom národnom kroji

Geografické oblasti obývané Kašubmi[upraviť | upraviť zdroj]

V Poľsku Kašubovia žijú prevažne v Pomoranskom vojvodstve (Województwo pomorskie). Územie súčasného Kašubska zahrňuje 43 tzv. gmin, Kašubovia tam tvoria viac ako tretinu obyvateľstva.

Pomoransko s oblasťami obývanými Kašubmi
Katedrála v Gdańsku
  • Mestá: Gdańsk (s výnimkou jeho východnej časti), Gdynia, Sopot - v ktorých spolu žije okolo 70.000 Kašubov.


V týchto oblastiach či hraniciach, ktoré stanovil pracovník Gdaňskej Univerzity Dr. Jan Modrawski vo svojom diele „Geografia współczesnych Kaszub“ (Gdańsk 1999), má Kašubsko približne 6200 km².

Počet Kašubov[upraviť | upraviť zdroj]

Počet Kašubov sa odhaduje v dnešnom Poľsku na 300.000, i keď rôzne odhady udávajú číslo medzi 50000 až 500000.

V sčítaní obyvateľov v Poľsku r. 2002 len 5100 ľudí uviedlo ako národnosť kašubskú, hoci 51000 ako svoju materčinu uviedlo kašubčinu.

Dvojjazyčná tabuľa s názvom oblasti

Kašubčina[upraviť | upraviť zdroj]

Kašubčina patrí k západoslovanským jazykom. Je príbuzná poľštine asi ako slovenčina češtine. Niektorí poľskí lingvisti ju považujú len za poľský dialekt. Centrami Kašubov v Poľsku sú mestá Gdańsk a Gdynia, v niektorých obciach sú aj dvojjazyčné nápisy - poľské a kašubské a kašubčina je používaná ako druhý jazyk. Kašubčina sa rovnako vyučuje na niektorých školách.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o Kašuboch je z 13. storočia kedy pomoranský vojvoda prijal ako svoj titul aj vojvoda kašubský. Medzi rokmi 1648-1720, kedy bola oblasť súčasťou Švédska sa švédski králi titulovali aj ako Kašubskí vojvodovia. V roku 1843, bol v Kašubsku, už ako súčasti Pruska, v duchu germanizačnej politiky zmenený oficiálny cirkevný jazyk z poľštiny na nemčinu, no čoskoro bolo toto nariadenie zrušené. Od roku 1852 bola dokonca vyučovaná samotná kašubčina na gymnáziu vo Wejherowe.

Prvým dielom v kašubčine bol Lutherov katechizmus z roku 1643.

Ďalšími dielami zaoberajúcimi sa kašubčinou boli:

  • Slownik jezyka pomorskiego, czyli kaszubskiego, 1893 od S. Ramulta;
  • Slovinzische Grammatik, 1903, Slovinzische Texte, 1905, a Slovinzisches Wörterbuch, 1908 od F. Lorentza.

Prvou národno-buditeľskou aktivitou Kašubov/Pomoranov bolo hnutie Florian Ceynowa po r. 1846. Prijali kašubskú abecedu, spisovný jazyk a gramatiku (1879), vydali dielo o živote a histórii Kašubov (Skórb kaszébsko-slovjnckjé mòvé, 1866-1868), a napísali niekoľko diel.

Známi Kašubovia[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]