Kajúcnica Mária Magdaléna (Tizian)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kajúcnica Mária Magdaléna
Titian - Penitent St Mary Magdalene - WGA22833.jpg
Základné informácie
Autor Tiziano Vecelli
Rok okolo 1565
Technika olej ns plátne
Rozmery 118 × 97 cm
Galéria Ermitáž, Sankt Peterburg

Kajúcnica Mária Magdaléna (tal. Maddalena penitente) je názov obrazu talianskeho renesančného umelca Tiziana.

Biblický príbeh Márie Magdalény je veľmi známy a sama Mária Magdaléna patrí do galérie najpopulárnejších svätíc biblického panteónu. Jej osobnosť a účinkovanie sú neodmysliteľne spojené s Ježišom Kristom. Bola jednou z najvernejších postáv sprevádzajúcich Krista až na Golgotu. Ostala pri kríži po Ježišovej smrti, zúčastnila sa pohrebu a keď išla k hrobu po Ježišovom vzkriesení, bola prvá z novozákonných postáv, ktorá našla hrob prázdny.

Jej životné osudy oddávna inšpirovali mnohých umelcov, maliarov nevynímajúc. Príbeh mladej ženy, ktorá v túžbe zbaviť sa hriechov odišla do pustatiny a modlila sa k Bohu, sa stal námetom troch obrazov velikána benátskej renesancie Tiziana. Všetky predstavujú veľmi dojímavú scénu modliacej sa ženy uprostred krajiny. Obraz Kajúcnica Mária Magdaléna vznikol v čase vrcholiacej Tizianovej tvorby a je odrazom jeho výtvarného majstrovstva. Obraz majster na skale vľavo signoval.

Na tomto obraze Tizian zachytil Máriu ako mladú pôvabnú Benátčanku. Rozpustené dlhé, na ramená padajúce vlasy, slzami zaliate oči plné pokory a očakávania, opuchnuté pery, ruka pritisnutá k hrudi - to všetko svedčí o hlbokom prežitku a pocitoch vyvierajúcich z hĺbky ľudskej duše, zmietajúcej sa v návale zbožnej ľútosti.

Za Máriinou postavou vidno tmavú skalu a potemnelú oblohu. V pravom dolnom rohu pred Máriou Magdalénou leží na lebke otvorená kniha - symboly viery a pominuteľnosti ľudského života. V postave mladej ženy sa asketická stránka snúbi s umelcovou predstavou o ideálnej kráse človeka obdobia renesancie. Súčasne Tizian vizuálnym prežitkom núti diváka uveriť o reálnosti Máriinho životného príbehu.

Na rozdiel od florentských majstrov štetca, ktorých hlavným zámerom bolo zachytenie tvarov, Tizian okrem zachytenia dokonalých ľudských proporcií kladie veľký zreteľ na farbu a spôsob jej nanesenia na plátno. Jemné farebné tóny, hra svetla a tieňov, ktoré vytvárajú pôsobivý umelecký a duchovný zážitok, svedčia o majstrovskej zručnosti a mimoriadnej genialite umelca. Dielo je krásnym príkladom tvorby vyzretého maliara s vlastným umeleckým prejavom.

Obraz ostal až do Tizianovej smrti v roku 1576 v jeho majetku. V roku 1581 ho jeho mladší syn Pomponio, spolu s ďalšími Tizianovými obrazmi (Danae, Portrét mladej ženy, Útek do Egypta a Svätý Šebestián), predal otcovmu priateľovi Cristoforovi Barbarigovi. V roku 1850 sa Barbarigova umelecká zbierka dostala do Petrohradu a stala sa súčasťou maliarskej kolekcie Ermitáže.

Okrem tohto diela Tizian Máriu Magdalénu predstavil ešte v dvoch verziách - Svätá Mária Magdaléna z roku 1532 (umiestnenej vo florentskom paláci Pitti) a Svätá Mária Magdaléna z roku 1567 (dnes v Museo Nazionale di Capodimonte v Neapole). Odborníkmi i laikmi je za najlepšiu považovaná práve petrohradská verzia.


Verzie Márie Magdalény

Svätá Mária Magdaléna, 1532, Palazzo Pitti, Florencia
Svätá Mária Magdaléna, 1567, Museo Nazionale di Capodimonte, Neapol

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Tiziana
pozri

Zoznam Tizianových diel

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Krsek, Tizian, Odeon, Praha, 1976
  • J. G. Šapiro, Po Ermitažu bez ekskursovoda, Izdateľstvo Sovetskij chudožnik, Leningrad, 1968
  • J. G. Šapiro, Ermitaž i jevo šedevry, Izdateľstva Iskusstvo, Leningrad, 1973
  • Penitent St Mary Magdalene na wga.hu