Kavečany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°46′25″S 21°12′27″V / 48.773611°S 21.2075°V
Kavečany
mestská časť Košíc
Kavečany.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice I
Región Abov (Košice a okolie)
Nadmorská výška 458 m n. m.
Súradnice 48°46′25″S 21°12′27″V / 48.773611°S 21.2075°V
Rozloha 10,5 km² (1 050 ha)
Obyvateľstvo 1 192 (31. 12. 2011) [1]
Hustota 113,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1347
Starosta Ján Kupec[2] (KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD)
PSČ 040 01
ŠÚJ 598119
EČV KE
Tel. predvoľba +421-55
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Wikimedia Commons: Kavečany
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kavečany (maď. Kavocsán, Kavecsán) sú mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice I.

Obsah

Symboly obce [upraviť]

Podľa Heraldického registra [3] má obec tieto symboly prijaté v roku 2004. Erb je podľa baníckeho motívu podľa odtlačku pečatidla obce z 19. storočia.

Erb [upraviť]

Na červenom štíte zlatovlasou anjelskou okrídlenou hlavou prevýšené zlaté, skrížené banícke kladivká - bicie a rozpájacie - na strieborných rukovätiach. Autorom erbu mestskej časti Košice - Kavečany je Mgr.Marcel Bodnár.

Vlajka [upraviť]

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov čierneho, bieleho, žltého a červeného v pomere 2:1:1:2. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Polohopis [upraviť]

Ulice [upraviť]

Budanová, Gorovecká, Gazdovská, Kadlubská, Kopečná, K ihrisku, Lovecká, Lyžiarská, Na rožku, Nivky, Oblá, Podkamenná, Strážna, Široká, Šamborska, Rokytská

Vodné toky [upraviť]

potok Hrubša

Chránené územia [upraviť]

1. januára 2000 bola Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Košiciach vyhlásená prírodná pamiatka Kavečianska stráň. Má rozlohu 31 933 m2. Na jej území je zaznamenaný výskyt chráneného a ohrozeného ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis). Taktiež sa tu vyskytuje ľan žltý (Linum flavum), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) a iné druhy xerotermickej vegetácie. Patrí do geomorfologického celku Čierna hora.

Kultúra a zaujímavosti [upraviť]

Stavby [upraviť]

Pamiatky [upraviť]

Kostol sv. Petra a Pavla [upraviť]
Hlavný oltár kostola v roku 1930

Postavený roku 1783. Od roku 2003 prešiel kompletnou rekonštrukciou vrátane strechy, interiéru, exteriéru a oplotenia. Vnútro kostola oživujú impozantné oltáre. Hlavnému oltáru dominuje socha Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, a patrocínium Sv. Petra po ľavej strane a sv. Pavla po pravej. Pravý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Ružencovej. Na ľavom bočnom oltári sa nachádzajú sochy sv. Jozefa, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Anny.

Šport [upraviť]

Hospodárstvo a infraštruktúra [upraviť]

Doprava [upraviť]

  • autobus číslo 29

Školstvo [upraviť]

Materská škola

Osobnosti [upraviť]

Starosta Ján Kupec

Pozri aj [upraviť]

Referencie [upraviť]

  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
  2. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ján Kupec je v zozname. Dostupné online.
  3. Heraldický register SR VI. - str.76-77

Externé odkazy [upraviť]

Zdroje [upraviť]