Kengura sivá
| Kengura sivá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Macropus giganteus | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kengura sivá[1] (iné názvy: kengura veľká[2], kengura obrovská[3], klokan obrovský[4], veľká kengura[5]; staršie: kenguru veľká[6], kenguru[7][8], kengura, klokan[9]; lat. Macropus giganteus; staršie: Macropus major, Halmaturus giganteus) je cicavec z čeľade kengurovité (Macropodidae).
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Kengura sivá je po kengure červenej druhý najväčší vačkovec našej planéty. Samec dorastá do dĺžky cez 2 m a váži viac ako 60 kg. Samice sú o niečo menšie.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Kengura sivá obýva suché krovinaté kraje a polopúšte východnej Austrálie a Tasmánie (tam žije zvláštny poddruh).
Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]
Kengury sa živia trávou, lístím a vetvičkami krov, v suchých oblastiach púštnym rastlinstvom. Cez deň sa ukrývajú v tieni, na pastvu vychádzajú v neskorom popoludní. Novorodené mláďa meria sotva 2 cm a váži necelý gram. Je to vlastne len zárodok, ktorý sa v tele samice vyvíjal len 38 až 40 dni. Vo vaku potom svoj vývoj dokončuje po niekoľko mesiacov. Samice rodia vždy len jediné mláďa, v maternici však býva v zálohe ďalší oplodnený zárodok, ktorý sa po dobu kojenia prvého mláďaťa nevyvíja. Tak čelia kengury veľmi nepriaznivým podmienkam, a preto tiež samica, keď je prenasledovaná nepriateľom a naozaj v úzkych, mláďa z vaku vyhodí, aby si uľahčila útek.
Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]
Kengura sivá je považovaná za potravinového konkurenta oviec, a preto ju farmári ešte dnes bez milosti zabíjajú. Mäso sa spracováva ako krmivo pre psy a mačky. Kengura je však zviera, ktoré omnoho lepšie využíva sporú pastvu a nedevastuje rastlinstvo, takže je ekologicky omnoho vhodnejšia.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kengura sivá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kengura sivá
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 14.
- ↑ Svet živočíšnej ríše. 1984. S. 175
- ↑ kazmz.tuzvo.sk, [cit. 2022-01-28]. Dostupné online.
- ↑ TRNKA, A. Zoológia chordátov - vybrané kapitoly. 2018, S. 86
- ↑ Austrália. In: Pyramída
- ↑ STANĚK. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 463
- ↑ klokani. In: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 239
- ↑ klokani. In: Masarykův slovník naučný 3 S. 1025
- ↑ RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875, S. 36