Kombuča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kombuča v živnom roztoku

Kombuča alebo kombucha alebo čajová huba je rôsolovitá hmota, vytvorená masívnym objemom kvasiniek (obvykle Acetobacter aceti, resp. kvasinkami rodu Sacharomyces), ktoré menia jednoduché cukry a alkohol na kyselinu octovú.

Kombucha je prirodzene žijúce symbiotické spoločenstvo rozmanitých kvasiniek, rias a rôznych mikroorganizmov. Vzniknutá hmota je akási malá chemická "továreň". Počas kvasného procesu prebehne mnoho komplikovaných chemických reakcií, pričom sa vytvárajú viaceré pre človeka prospešné látky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo vzniku kombuče sa traduje veľa povestí a legiend. Jej vznik sa nedá časovo presne určiť, podobne ako sa nedá časovo ohraničiť ani začiatok používania čaju. Predpokladá sa však, že pochádza z Východnej Ázie, resp. Číny alebo Japonska. No isté je, že k nám sa čajová huba dostala z Japonska, cez cárske Rusko. Už pred mnohými rokmi ju pestovali mnísi v českých kláštoroch, pod názvom „Olinka“.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra žijúca v "spoločenstve" sú symbiotické kvasinky Acetobacter, Brettanomyces bruxellensis, Candida stellata, Schizosaccharomyces pombe, Torulaspora delbrueckii a Zygosaccharomyces bailii. Namnožená kultúra vyzerá ako koláč, alebo mokrá huba, z toho výraz čajová huba.

Používa sa ako ľudový liek na pitie, z kombučového nápoja sa pripravujú rôzne koktaily, pleťové prípravky, kúpele, ale aj polievky, alebo ocot.

Všeobecne predpokladané účinky nápoja sú: posilňuje imunitný systém, má antibiotické účinky proti baktériám a vírusom, očisťuje organizmus od škodlivých látok, podporuje trávenie, harmonizuje činnosť tenkého a hrubého čreva, posilňuje pečeň a obličky, povzbudzuje látkovú výmenu, zlepšuje fyzickú výkonnosť, posilňuje aktivitu mozgu, regeneruje nervový systém, znižuje telesnú únavu, zbavuje napätia a dodáva energiu a vitalitu.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prirodzené vytvorenie novej kultúry na hornej materskej kultúre. Tento spôsob je najjednoduchší a najprirodzenejší pri optimálnych podmienkach kvasenia (správne množstvo cukru a teplo). Druhá kultúra narastie na povrchu už po 7 – 8 dňoch, ale keď sa použije menšie množstvo cukru, teplota je pod 20 °C, alebo bude kratšia doba kvasenia, tak sa nová kultúra nevytvorí.
  • Vytvorenie kultúry na osladenom vykvasenom nápoji. V tomto prípade stačí osladiť už hotový kombučový nápoj a kombučová kultúra vám na ňom za 7 – 12 dní vyrastie.
  • Odrezaním časti z kombučovej kultúry. Časť z kombučovej kultúry sa dá do živného roztoku. Odrezaná časť by nemala mať menší priemer ako 6 cm.

Uskladnenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kombučová kultúra sa dá v živnom roztoku skladovať v chladničke. Týmto spôsobom uskladnená vydrží 3 – 4 týždne. Je možné aj mrazenie. Kombuču nízke teploty nezničia a zamrazená vydrží dlhšie. Keďže časť buniek zahynie obnovenie trvá cca. 2 týždne. Iným spôsobom je vysušenie kombuče. Obnova trvá tak isto cca 2 týždne. Tretí spôsob je úplne iný. Ide tu o usušenie kombuče. Postup “oživovania” je rovnaký ako pri 1. a 2. spôsobe. Zaujímavosťou je, že sušená kombučová masa sa používa na výrobu umelej kože.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kombuča

externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]