Komplexná hospodárska a obchodná dohoda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (angl. Comprehensive Economic and Trade Agreement, skr. CETA) je navrhovaná dohoda medzi Kanadou a štátmi Európskej únie, ktorá upravuje podmienky voľného obchodu a dodržiavania autorských práv.[1][2] Znenie veľkej časti ustanovení týkajúcich sa autorského práva je zhodné s ustanoveniami, ktoré obsahovala Európskym parlamentom nedávno zamietnutá kontroverzná dohoda ACTA, čo vyvoláva obavy v radách zástancov slobody internetu a ľudských práv.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

CETA je najväčšou iniciatívou Kanady na poli obojstranných dohôd od čias NAFTA. CETA je výsledkom analýzy štúdie "Assessing the Costs and Benefits of a Closer EU-Canada Economic Partnership" (Hodnotenie nákladov a prínosov bližšieho partnerstva medzi EÚ a Kanadou), ktorá bola publikovaná v októbri 2008.[4] Oznámenie o začatí rokovaní sa uskutočnilo dňa 6. mája 2009 na samite EÚ-Kanada v Prahe.[5] Základy tejto zmluvy pochádzajú zo dňa 18.3.2004, kedy sa na samite v Ottawe začal vytvárať rámec obchodnej a ekonomickej dohody medzi Kanadou a EÚ (TIEA), pre ktorú je CETA náhradou. TIEA sa zameriavala na úpravu podmienok pre obchod, investície, hospodársku súťaž, finančné služby, obchodovanie cez internet, zjednodušenie vzájomnej akceptácie odborných kvalifikácií, riešila aj otázky trvalo udržateľného rozvoja a zdieľania vedeckého a technického pokroku. TIEA mala oživiť kanadsko-európsku spoluprácu, presadiť osvedčené regulačné postupy, právne ich ošetriť a zjednodušiť tým obchodovanie a investície. Okrem odbúrania bariér mala TIEA za cieľ aj zlepšenie pozície oboch aktérov na globálnom trhu.[6] Rokovania TIEA prebiehali až do roku 2006, kedy bolo jednoznačne rozhodnuté o ich pozastavení. Tento krok viedol k rokovaniam o Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA), ktorá má väčší dosah a ambicióznejšie ciele ako TIEA.

Ekonomické vzťahy medzi EU a Kanadou[upraviť | upraviť zdroj]

Kanada a Európska Únia majú dlhú históriu ekonomickej spolupráce. S 27 členskými štátmi, s celkovou populáciou skoro 500 miliónov a s HDP vyše 19 miliárd dolárov v minulom roku, je EÚ najväčším jednotným trhom, zahraničným investorom a kupcom na svete. Ako integrovaný celok, EÚ reprezentuje pre Kanadu druhého najväčšieho obchodného partnera. V roku 2008 mal kanadský export služieb a tovarov do EÚ hodnotu 52,2 miliardy dolárov, čo bolo navýšením o 3,95% z roku 2007. Import z EÚ dosahoval hodnotu 62,4 miliardy dolárov.

Ustanovenia autorských práv[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitou a kontroverznou časťou tejto dohody je striktné posilnenie ochrany intelektuálneho vlastníctva, čo zahŕňa, okrem iného, zvýšenú zodpovednosť ISP, zákaz technológií, ktoré možno použiť na obchádzanie opatrení na ochranu autorských práv a ďalšie opatrenia podobné kontroverzným dohodám ACTA, DCMA, PIPA a SOPA, uvedené nižšie:[7]

  • Predĺženie obdobia ochrany autorského práva - súčasná dĺžka obdobia ochrany autorského práva v Kanade je dĺžka života autora + 50 rokov. Táto dĺžka je konzistentná s požiadavkami podliehajúcim Bernskému dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel. EÚ vyžaduje, aby Kanada pridala 20 rokov, teda predĺžila obdobie na dĺžku života + 70 rokov.
  • Ratifikácia WIPO ( Svetová organizácia duševného vlastníctva ) - EÚ požaduje, aby Kanada rešpektovala práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv WIPO.
  • Nariadenia proti obchádzaniu autorského práva - EÚ žiada aby Kanada implementovala nariadenia proti obchádzaniu autorského práva, čo zahŕňa aj zákaz distribuovania zariadení, ktoré obchádzanie umožňujú. Takéto požiadavky nie sú nikde zakotvené v dohodách WIPO.
  • Ustanovenia slúžiace k vynucovaniu autorských práv - EÚ vyžaduje aby Kanada zaviedla rad nových donucovacích opatrení, vrátane opatrení na uchovávanie dôkazov, príkaz na zverejnenie informácií podozrivých páchateľov, ktoré sa vzťahujú na široké spektrum možných priestupkov, príkaz na zverejnenie bankových informácií v komerčných prípadoch falšovania, možnosť súdneho zákazu a zničenia tovarov. Je tu tiež ďalšia sekcia týkajúca sa požiadaviek na nové opatrenia na hraniciach.
  • Zákon o opätovnom predaji (zákon umožňujúci umelcom inkasovať podiel zo zisku za predaj ich diel aj po prvom, pôvodnom predaji) - EÚ žiada od Kanady aby implementovala toto právo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]