Krokodíl dlhohlavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krokodíl dlhohlavý
Crocodylus acutus mexico 02.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Rad (ordo) Krokodíly Crocodilia
Čeľaď (familia) Krokodílovité Crocodylidae
Rod (genus) Krokodíl Crocodylus
Druh (species) Krokodíl dlhohlavý Crocodylus Acutus
Vedecký názov
Crocodylus acutus
Cuvier, 1807
Crocodylus acutus Distribution.png
Rozšírenie krokodíla dlhohlavého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krokodíl dlhohlavý (staršie aj krokodíl americký;lat. Crocodylus acutus) je druh krokodíla z čeľade krokodílovité. Je najrozšírenejším zo štyroch druhov amerických krokodílov.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva pobrežie Atlantického a Tichého oceánu na území Belize, Kolumbie, Kostariky, Dominikánskej republiky, Ekvádoru, Salvadoru, Guatemaly, Haiti, Hondurasu, Nikaragui, Mexika, Panamy, Peru, Spojených štátov a Venezuely. Množí sa aj na Kube, Jamajke a Hispaniole. Na Floride v USA sa počet voľne žijúcich krokodílov dlhohlavých odhaduje na zhruba 2 000 jedincov. Vďaka ilegálnemu lovu a strate svojho prirodzeného biotopu je v mnohých oblastiach krokodíl dlhohlavý považovaný za ohrozeného. Oficiálne je však v Červenom zozname IUCN zaradený do kategórie zraniteľných druhov [1].

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl dlhohlavý má podobne ako všetky krokodílovité štyri krátke a silné končatiny, dlhý a silný chvost, telo aj chvost pokrytý radami tvrdých dosiek a silné a veľké čeľuste, ktoré potrebuje pri trhaní potravy. Oči chráni zvláštna blana a rovnako ako nozdry a uši sú umiestnené na vrchole hlavy, čo umožňuje, aby mohol zostať zvyšok tela skrytý pod vodou.

Jeho sfarbenie tmavo hnedé až dočierna mu umožňuje splývať s vodou a prekvapiť tak svoju korisť až neuveriteľnou rýchlosťou. Je vôbec jedným z najväčších krokodílov, pretože samci dosahujú dĺžku až 5 m a hmotnosť 180 – 450 kg [2].

Krokodíl dlhohlavý sa pomerne často zamieňa s aligátorom severoamerickým, zvlášť vďaka rovnakému sfarbeniu, veľkosti a areálu rozšírenia. Spoľahlivým odlišným znakom je ich nos, ktorý má u aligátorov tvar písmena U a nos krokodílov pripomína skôr písmeno V. Pri nose však existuje aj iná, spoľahlivá charakteristika. Ak má aligátor tlamu zatvorenú, vidno len horné zuby, zato u krokodíla vidno z uzavrenej tlamy horné zuby, ako aj dolné.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva prevažne sladkovodné, prípadne poloslané až slané vodné plochy ako sú ústia riek, slané jazerá (zvlášť jazero Enriquillo v Dominikánskej republike), ale hlavne mangrové močiare. Občas sa dá zhliadnuť tiež v mori.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Krokodíl dlhohlavý sa vydáva za potravou v noci a loví predovšetkým ryby a iné vodné druhy živočíchov ako sú korytnačky a kraby, občas uloví aj rôzne druhy vtákov. Vo viac zaľudnených oblastiach má na svedomí časté miznutie domácich zvierat (hlavne kôz a oviec). Mláďatá sa živia podobne ako u ostatných krokodílov rôznymi malými vodnými bezstavovcami. U krokodíla dlhohlavého bolo zaznamenaných už niekoľko útokov na človeka, napr. v oblastiach Kostariky alebo v Guatemale nie sú správy o napadnutí človeka týmto druhom príliš ojedinelé. Útoky však nie sú tak časté a strašné ako pri ich väčších a agresívnejších príbuzných krokodíla nílskeho alebo morského.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie hniezdenia prebieha počas obdobia sucha. Samice krokodílov dlhohlavých si na kladenie vajec väčšinou vyhrabávajú priehlbinu v zemi, ale ak sú vhodné miesta pre tento typ hniezd zabrané či nedostupné, postaví samica väčšinou kopcovité hniezda z akéhokoľvek prístupného rastlinného materiálu. Samice musia miesto pre svoje hniezdo vyberať starostlivo, pretože vody pozdĺž riek a močiarov stúpajú a časté záplavy spôsobujú vysokú úmrtnosť mláďat. Samice si preto hniezda stavajú v období sucha, kedy sú záplavy takmer minimálne. V hniezde je minimálne 20, častejšie však 30 až 60 pomerne veľkých vajec.

Liahnutie mláďat, ktoré prebieha zhruba po 90 dňoch po kladení prichádza spolu s obdobím dažďov a mláďatá merajú po narodení asi 25 cm. Miera rodičovskej starostlivosti sa javí ako premenná, pretože niektoré samice javia o ochranu hniezda pomerne menší záujem, než druhá skupina samíc, ktorá pri nich trávi väčšinu času, pomáha čo najrýchlejšie mláďatám z hniezd a aktívne ich následne bráni pred ich najväčšími nepriateľmi, ktorých predstavujú vtáci, divé mačky a dokonca aj veľké druhy rýb. Samice mláďatá opúšťajú veľmi skoro – hneď niekoľko dní po vyliahnutí.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.iucnredlist.org/search/details.php/5659/all
  2. http://pl.wikipedia.org/wiki/Krokodyl_ameryka%C5%84ski

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]