Kručinka farbiarska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kručinka farbiarska

Kručinka farbiarska (lat. Genista tinctoria) je poliehavý až vzpriamený ker bez tŕňov z čeľade bôbovité (Fabaceae).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dorastá do výšky 10 až 100 cm, v kultúre až do výšky 200 cm. Má krátky vzpriamený kmienok. Latinské označenie kručinky vychádza z germánskeho „gen“ = ker.

Vetvy má prútovité, poliehavé až vystúpavé, niekedy metlovité, vetvené, zelené, hlboko ryhované. V dolnej polovici sú lysé, v hornej spravidla husto chĺpkaté.
Listy sú striedavé, skoro prisadlé, jednoduché, na líci sú lysé a na spodnej strane riedko pritisklo chlpaté. Vrchná strana listu je tmavo zelená a lesklá. Sú 10 až 45 mm dlhé a 3 až 15 mm široké. Tvarovo sú veľmi premenlivé: prevažne elipsovité až kopijovité. Horný koniec listu môže byť špicatý aj tupý. Palisty sú drobné, čiarkovité, blanité.
Kvety sú obojpohlavné, s krátkou stopkou, svetlo- až zlatožlté, v bohatých hroznách. V priemere 10 až 15 mm. Kalich je 3 až 7 cm dlhý, pohárikovitý, lysý, pred zrelosťou aj s korunou odpadávajúci. Koruny sú zlatožlté, strieška má krátky necht. Semenník býva kopijovito čiarkovitý a celkom holý.

Bohato kvitne od mája do augusta. Je to premenlivý druh, ktorý vytvára viacero variant. Kručinku opeľujú hlavne včely a čmeliaky. Kvety majú množstvo peľu, ktorý sa vysýpa z kvetných pupeňov. Plodom je úzko podlhovastý, plochý a lysý lusk. Je 15-30 mm dlhý a 2-3 mm široký. Je rovný až zľahka zahnutý, slabo členený, hnedý. Má okrúhle, olivovo zelené semená.

Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]

Rastie na chudobných lúkach, pastvinách, na svetlých dúbravách a na skalnatých svahoch od nížin až do výšky 1 800 m n. m. Obľubuje prevažne vlhké, ílovité pôdy s malým obsahom vápnika a dusíka s rôznym zrnitostným zložením. Dobre znáša aj sucho. Má podobné ekologické nároky ako Kručinka nemecká.

Celkové rozšírenie: Vyskytuje sa od Južnej Európy až po Malú Áziu, od Stredozemného mora až po Anglicko a južnú Škandináviu. Nepatrne presahuje aj na Sibír po rieku Tobol. Chýba v Portugalsku a v Alpách.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Kručinka vykazuje dosť rozmanité rastové formy. Už v dávnych dobách bola používaná na farbenie ľanového plátna a vlny. Tieto technické údaje boli známe už v antike. Rastlina obsahuje alkaloidy. Obsahuje žlté farbivá genisteín a luteolín. Rastlina ma výrazné močopudné účinky. V minulosti ale aj dnes sa preto používa na liečbu močových kameňov, infekcií močových ciest či reumy. Ovplyvňuje látkovú výmenu a cievny systém. Zvyšuje krvný tlak. Podáva sa obvykle formou nálevu. Liečebný význam kručinky je dnes slabý. Predmetom liečebného zberu je vňať.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BOLLIGER, Markus. Keře. Vyd. 1. Ilustrace Hans Held. Praha: Ikar, 1998, 287 s. Průvodce přírodou (Ikar). ISBN 80-717-6725-5
  • SLAVÍK, B. (ed.). Květena České republiky 4. Praha: Academia, 1995, ISBN 80-200-0384-3
  • KRESÁNEK, J.; KREJČA, J.: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin: Osveta, 1977
  • ÚRADNÍČEK, Luboš. Dřeviny České republiky. 2., přeprac. vyd. Kostelec nad Černými lesy: Lesnická práce, 2009. ISBN 978-808-7154-625.